Ak sa spustia Mochovce a dobudujú aj ďalšie obnoviteľné zdroje, naozaj môže nastať situácia, že už v budúcej dekáde bude Slovensko produkovať bezuhlíkovú energiu, tvrdí pre HN Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre energetiku.
Európa plánuje stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou ekonomikou, teda, že do vzduchu vypustíme len toľko uhlíka, koľko ho planéta dokáže vstrebať. Je to vôbec reálne?
Je to dosiahnuteľný plán, ktorému sme venovali naozaj veľmi veľa času. Využili sme na to najlepšie expertízy, ktoré v Európskej únii máme. Tento plán nevznikol zo strany Európskej komisie len tak spontánne.
Prečo ste ho pripravili?
Požiadali nás oň Európsky parlament a Európska rada, teda premiéri a prezidenti členských krajín Únie. Chceli, aby sme s ním prišli práve teraz. Všetky opatrenia, ktoré sa budú musieť prijať, majú dlhodobý charakter. To znamená, že keď dnes zainvestujete napríklad do uhoľnej elektrárne, zostane s vami 30 či 40 rokov. Ovplyvňuje to celý chod hospodárstva. My sme ten plán predostreli ako súbor ôsmich scenárov ukazujúcich, ktorá technológia by nás mohla k želanému výsledku priviesť a aké investície by si to vyžiadalo.
V akom štádiu je momentálne toto úsilie?
Teraz sa na túto tému začína diskusia, ktorú sme odštartovali na klimatickom summite v poľských Katoviciach. Do roku 2020 chceme predložiť presnejší plán, ako by sa to celé malo zrealizovať.
Koľko peňazí celkovo si tieto investície vyžiadajú?
Určite hovoríme o stovkách miliárd eur. Rád by som to však dal do konkrétnejšej perspektívy. Momentálne v rámci Európskej únie investujeme do energetickej infraštruktúry dve percentá hrubého domáceho produktu ročne. Prechod na novú ekonomiku by nás stál 2,8 percenta HDP. Ten rozdiel teda nie je až ta...
Zostáva vám 85% na dočítanie.