S deficitom na tom nie sme najhoršie

Slovensko má deviaty najvyšší deficit verejných financií v Európskej únii v pomere k hrubému domácemu produktu. Po minulotýždňovej revízii dosiahol vlani 3,13 percenta z HDP, vrátane nákladov na druhý pilier dôchodkového systému.
Blížime sa tým k potrebnej trojpercentnej hranici na prijatie eura. Kritérium je nastavené tak, aby popri iných chránilo stabilitu eura.
Dvojsečná zbraň
Pôvodné odhady hovorili o 3,8 percenta. Aj keď je revidovaný deficit Slovenska podľa údajov Eurostatu stále vyšší ako je priemer celej únie (2,4 %), Slovensko napriek tomu, že urobilo reformu dôchodkov, dosiahlo lepšie čísla ako Maďarsko, Česko či ďalších päť krajín eurozóny.
Minuloročné hospodárenie s verejnými financiami Slovenska bolo podstatne lepšie ako hovorili pôvodné prognózy, ktoré odhadovali deficit na 3,8 percenta HDP. Tento rok odhaduje ministerstvo financií deficit na úrovni 3,35 percenta HDP. "Očakávame schodok 2,2 percenta HDP plus 1,1 vplyvom dôchodkovej reformy," potvrdil Vladimír Zlacký, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií. Lepšie výsledky však môžu byť pre Slovensko paradoxne pascou: Podľa pravidiel Paktu stability a rastu by totiž Slovensko malo každoročne znižovať deficit verejných financií v pomere k HDP o pol percenta. Teda už tento rok mal byť deficit pod troma percentami. "Môžeme sa dočkať kritiky Európskej komisie v jej najbližšej konvergenčnej správe," myslí si analytik ING Bank Ján Tóth.
Lepšie tohtoročné čísla by však Slovensko podľa Tótha zviazali ešte viac, pretože by vytvorili ťažšie prostredie pre plnenie kritérií pre euro v budúcom roku. "Ak by sa v roku 2007 číslo neznížilo, nesplnili by sme fiškálne kritérium udržateľným spôsobom," povedal Tóth.
Rozhodujú priority
Suverénne najhorší stav verejných financií v Európskej únii má Maďarsko. Vďaka pravidlám Paktu rastu a stability navyše ešte nezapočítalo do minuloročného do 6,5-percentného schodku verejných rozpočtov náklady na dôchodkovú reformu. Ďalšie tri krajiny s najvyššími deficitmi sú dokonca už členmi eurozóny. Napriek tomu fiškálne maastrichtské kritériá vysoko prekračujú. Ekonomickú krízu prežíva Portugalsko, ktorého ekonomiku podľa analytikov trápi už šiesty rok malá produktivita priemyslu a nízka úroveň školstva, čo spolu s vysokou byrokraciou odrádza investorov. Varovanie dostalo aj Grécko, pri ktorom zistil európsky štatistický úrad vo verejných financiách vážnejšie problémy a uviedol, že bude musieť podrobne preskúmať minuloročné účty vlády. Ak sa Grécku nepodarí tento rok znížiť podiel deficitu z HDP pod tri percentá, hrozia mu sankcie.
Vyššie diery v rozpočtoch ako Slovensko zo starých členských krajín EÚ zaznamenali v pomere k svojmu HDP aj Nemecko či Veľká Británia, Francúzsko bolo tesne za Slovenskom. "Výška deficitu a verejného dlhu nie je závislá od vyspelosti a výkonnosti ekonomiky, je to v prvom rade o rozpočtovej disciplíne a prioritách vlády," tvrdí analytik Tatra banky Robert Prega. Navyše sa podľa neho v týchto krajinách reformy rozpočtov aj ťažšie politicky presadzujú.


pre zväčšenie kliknite na obrázok