Tvrdý brexit by mohol spôsobiť pokles hrubého domáceho produktu (HDP) slovenskej ekonomiky kumulatívne o 0,7 percenta až 1,1 percenta do roku 2023.
Vplyv na slovenskú ekonomiku by bol najmä prostredníctvom zahraničného obchodu, ktorý by mohol zoslabnúť. Vyplýva to z aktualizovanej Strednodobej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS) za posledný kvartál minulého roka.
Neistota ohľadom budúceho usporiadania hospodárskych vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou (EÚ) podľa NBS predstavuje jedno z významných rizík.
NBS sa pri vyčíslení vplyvu tvrdého brexitu na ekonomiky opierala najmä o výpočty britskej centrálnej banky. Tá vypočítala, že tvrdý brexit by do roku 2023 spôsobil kumulatívne zníženie HDP Veľkej Británie (VB) o štyri až sedem percent.
Nižší hospodársky rast VB a zavedenie obchodných bariér by viedli k nižšiemu importu z krajín EÚ približne o 12 percent, čo by sa prejavilo zoslabnutím hospodárskeho rastu aj importu slovenských obchodných partnerov.
"Tento negatívny efekt na zahraničný dopyt po slovenskom exporte predstavuje hlavný kanál pôsobenia brexitu na slovenskú ekonomiku," vysvetlila NBS.
Nepriamy efekt by bol prostredníctvom ostatných obchodných partnerov pre vysoké zapojenie slovenskej ekonomiky v rámci globálnych hodnotových reťazcov.
"V zmysle výšky obchodných bariér, ktoré by v režime WTO obmedzovali vzájomný obchod medzi VB a krajinami EÚ, vystupuje Slovensko v medzinárodnom porovnaní ako jedna z najexponovanejších krajín," priblížila NBS v strednodobej predikcii.
Pri vyčíslení vplyvu tvrdého brexitu na slovenskú ekonomiku sa zohľadnil aj predpoklad depreciácie britskej libry a očakávaný návrat krátkodobo zamestnaných Slovákov v Británii. Vplyv neriadeného brexitu na infláciu na Slovensku by nemal byť však výrazný. "Proinflačný efekt colných opatrení by mala do veľkej miery kompenzovať znehodnotenie britskej libry, ako aj znížený spotrebiteľský dopyt," dodala NBS.