StoryEditor

Predaj zefektívnil elektrárne

08.06.2007, 00:00
Riaditeľ úseku účtovníctva, financovania a kontroly Slovenských elektrární Branislav Strýček

V Slovenských elektrárňach prebieha rozsiahla daňová kontrola. Súvisí to s prehodnotením straty z roku 2005 na takmer dvojnásobok?
-- Daňová kontrola sa začala pred zverejnením našich výsledkov, a preto jej dôvodom nemohlo byť prehodnotenie výsledku za rok 2005. Chcem zdôrazniť, že daňový základ sa stanovuje a aj práca daňových kontrolórov je založená na výsledku hospodárenia podľa slovenských účtovných štandardov. My sme prehodnotili výsledok hospodárenia vedený podľa medzinárodných účtovných štandardov, ktorý nie je predmetom kontroly.
V roku 2005 viedli Slovenské elektrárne účtovníctvo podľa slovenských aj medzinárodných štandardov. Spoločnosť za rok 2005 vykázala podľa medzinárodných štandardov stratu 5,5 miliardy. Túto stratu sme museli prehodnotiť a zvýšiť na 10,8 miliardy o položky, ktoré boli už v roku 2005 zohľadnené v audítorskej správe, ale neboli premietnuté vo výsledkoch spoločnosti. Tieto položky predstavovali hlavne náklady na odstavovanie jadrových elektrární a nevýhodné kontrakty so Slovalcom, s Paroplynovým cyklom a Oravskými ferozliatinovými závodmi.
Ako sa hospodárenie firmy vyvíjalo vlani?
-- Značnú časť straty v roku 2005 tvorili mimoriadne položky, ktoré sa, verím, nebudú opakovať. Aj po očistení o tieto jednorazové položky však môžeme hovoriť o strate zhruba pol miliardy. Po vstupe strategického investora sme za rok 2006 dosiahli zisk takmer 1,44 miliardy. Dá sa teda hovoriť o obrovskom medziročnom náraste efektívnosti. Plány na rok 2007 sú ešte ambicióznejšie. Pozitívne zmeny a výsledky spoločnosti boli premietnuté do ratingu Slovenských elektrární. Ten bol v apríli 2007 na základe výsledkov roku 2006 zvýšený ratingovou agentúrou Fitch z ratingu BB+ do investičného pásma na rating BBB-.
Čo je príčinou lepších čísiel spoločnosti?
-- Je to súhrn viacerých faktorov. Zlepšujeme prevádzkovú výkonnosť, komerčnú stratégiu a eliminujeme nepotrebné alebo neefektívne procesy vnútri spoločnosti. Ako príklad môžem uviesť skrátenie dĺžky odstávok jadrových elektrárni, zavádzame projekty na zredukovanie tvorby množstva rádioaktívneho odpadu, optimalizujeme proces obstarávania, používame menej externých konzultantov a podobne.
Akou mierou sa na zlepšení hospodárskeho výsledku podieľalo zvýšenie trhových cien elektriny?
-- Pokiaľ ide o cenovú politiku, spoločnosť pôsobí na liberalizovanom trhu a ceny stúpli v celom regióne. Je pravda, že istou mierou sa na náraste ziskovosti podieľalo aj zvýšenie cien na trhu s elektrickou energiou, ktoré však do značnej miery vykompenzoval nárast cien vstupov. Cenovú stratégiu neurčujeme my, ale trh.
Ako by sa malo vyvíjať hospodárenie elektrární v najbližších rokoch?
-- Strategický plán ešte nebol schválený orgánmi spoločnosti, preto o ňom nemôžem konkrétne hovoriť. Určite však očakávame ďalší rast výkonnosti spoločnosti. V tomto roku očakávame minimálne takú efektivizáciu a mieru úspor, akú sme dosiahli vlani v porovnaní s rokom 2005.
Bohunický blok určený na odstavenie prevádzkuje štátna spoločnosť Javys. Slovenské elektrárne od nej bez tendra kupujú elektrinu za cenu nákladov, ďalej ju predávajú za trhové ceny. Prečo?
-- Takáto dohoda bola súčasťou privatizácie, preto nemožno posudzovať tento kontrakt ako štandardný komerčný a vytrhnúť ho z kontextu. Tým chcem povedať, že každý záujemca o vstup do Slovenských elektrární vedel o podmienkach odčlenenia V1 a zohľadnil to vo svojej ponuke v privatizačnom tendri, čo znamená, že štátu za tento odber elektriny zaplatil už vopred.
Zadlženosť elektrární klesla z takmer 64 miliárd v roku 2002 na dnešných zhruba 22 miliárd. Akými prostriedkami?
-- Hlavným dôvodom je, že všetky peniaze sa používali na splácanie dlhu, jednoducho sa neinvestovalo. Súčasťou zníženia dlhu bola aj reštrukturalizácia úverového portfólia v roku 2006 prostredníctvom ktorej dochádza k úsporám na úrokových nákladoch vo výške približne 500 miliónov ročne. Keďže všetky peniaze smerovali do likvidovania obrovskej úverovej zaťaženosti, investície boli minimálne, inštalovaná kapacita klesla. Na to, aby sa spoločnosť ozdravila a mohla ďalej investovať, treba vygenerovaný zisk ďalej použiť na splácanie dlhu a nové investície. Úverová zaťaženosť spoločnosti by sa mala v budúcnosti pohybovať medzi 30 až 45 miliardami pri masívnych investíciách.
Európska komisia sa zaujíma o to, či štátna podpora dostavby Mochoviec nie je nedovolenou pomocou. Aké sú dohody Enelu a slovenskej vlády?
-- Určite môžem vylúčiť veci typu daňových prázdnin, zrýchlené odpisovanie majetku a podobne. Projekt výstavby a prevádzky Mochoviec 3 a 4 sme s renomovanou investičnou bankou vyhodnotili ako projekt, ktorý je výnosný aj pri zohľadnení nákladov na zadný cyklus jadrovej energetiky a nezvažovali sme žiadne subvencie štátu. Nikto zo Slovenských elektrární o podobných veciach nikdy so zástupcami štátu nerokoval. Jediné, čo od štátu potrebujeme, je mať jasnú a stabilnú legislatívu, napríklad čo sa týka fondu na likvidáciu jadrových zariadení.
O cene Mochoviec sa narozprávalo veľa. Aká je definitívna suma, s ktorou počítate, a ako ju chcete financovať?
-- Suma za dostavbu Mochoviec bude približne 60 miliárd korún. Do roku 2013 chceme preinvestovať ďalších 50 miliárd, napríklad do zvýšenia výkonnosti jadrových reaktorov v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Chceme investovať aj do obnoviteľných zdrojov. Časť bude pokrytá z vlastných zdrojov, časť z úverov, o ktorých teraz rokujeme s bankovými inštitúciami.
Vo fonde na likvidáciu jadrových zariadení je deficit, ktorý sa odhaduje na 15 až 20 miliárd. Napriek tomu sa odvody elektrární počas uzatvárania privatizácie znížili...
-- Podľa našich výpočtov je deficit ešte vyšší ako vami uvedená suma. Nedostatok vo fonde bol vygenerovaný za desaťročia prevádzky jadrových elektrární, keď sa do fondu neprispievalo. Je pochopiteľné, že strategický investor nechce platiť za odstavovanie elektrární, ktoré nikdy neprevádzkoval (elektrárne A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach, pozn. red.). Súčasťou podmienok privatizácie bolo, že sa o vyrovnanie deficitu postará štát. To bolo zohľadnené aj vo výške cenových ponúk účastníkov tendra. Súčasná výška príspevkov je viac ako postačujúca na pokrytie všetkých nákladov súvisiacich so záverečným cyklom jadrovej energetiky. Zdôrazňujem, že takéto odvody sa musia realizovať počas celej doby životnosti elektrárne.

Suma za dostavbu Mochoviec bude približne 60 miliárd korún. Do roku 2013 chceme preinvestovať ďalších 50 miliárd, napríklad do zvýšenia výkonnosti jadrových reaktorov v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
24. apríl 2024 22:09