Problémom je spracovanie
Podľa výsledkov prieskumu, na jednom štvorcovom metri morského dna je 10 až 40 kilogramov konkrécií. "Pretože ide o prírodné bohatstvo celého ľudstva, aj Slovensko má nárok na primeraný podiel z týchto zdrojov, ak sa začnú ťažiť," uviedol pre HN splnomocnenec vlády SR v Spoločnej organizácii Interoceanmetal (SOIOM) Jozef Franzen. Organizácia má sídlo v poľskom Štetíne a okrem Slovenska sú jej členmi Poľsko, Rusko, Česko, Bulharsko i Kuba.
"Pretože konkrécie sú na povrchu dna, získať sa dajú zariadením, ktoré pracuje na princípe zberača zemiakov na poli, alebo nasávaním a prepravovaním rúrami na hladinu do kontajnerov lodí," opisuje Franzen. Bývalý pracovník ministerstva hospodárstva Pavel Malík, ktorý sa touto problematikou zaoberal niekoľko rokov, nepovažuje za hlavný problém ťažbu, ale úpravu suroviny. Konkrécie obsahujú viac prvkov a ťažko sa dajú od seba oddeliť tak, aby to bolo zároveň ekonomicky výhodné.
Máme 26 miliárd dolárov, ale nie v banke
Slovensku patrí približne 13 percent z hodnoty surovín v bohatšej polovici dna prideleného Interoceanmetalu. Pod hladinou tak máme zásoby v hodnote okolo 26 miliárd dolárov. Náš podiel na výsledkoch budúcej možnej ťažby rastie, lebo pravidelne prispievame na prieskum náleziska. "Dno oceána však nie je naším majetkom. Máme ho len pridelené na ťažbu a prieskum," dodáva Malík. Podľa neho je tamojšie dno rozparcelované ako záhradkárske kolónie na Záhorí. Každý má svoje políčko.
Franzen upozorňuje, že miliardy sú len fiktívnymi peniazmi. Ak by sa začali konkrécie ťažiť, podstatná časť z hodnoty suroviny sa vynaloží na vylovenie, dopravu a spracovanie. To znamená, že čistý zisk by mohol byť len okolo 10 percent. "Ale ak bude ľudstvo na tieto zásoby odkázané, začne asi ochotne ťažiť aj pri tomto zisku," dodáva. Predpokladá, že ťažba by mohla byť efektívna pri vylovení troch miliónov ton suroviny ročne.
Kedy sa začne ťažiť?
Minister životného prostredia László Miklós je presvedčený, že konkrécie sa určite ťažiť budú. "Kedy, to závisí najmä od svetových cien rúd," pripomína. Podľa Franzena ťažiť by sa mohlo po roku 2012, čo však neznamená, že sa aj začne. Pavel Malík predpokladá, že sa tak stane až okolo roku 2020, lebo surovín je teraz na svete relatívny dostatok, keďže sa mnohé začali recyklovať. Tým sa využívanie morských zdrojov odďaľuje. Terajšiu situáciu okolo financovania prieskumu a prípravy na ťažbu obaja prirovnávajú k lotérii, pri ktorej človek vie, že raz vyhrá, len nevie, kedy.
Každý dostal 150-tisíc štvorcových kilometrov
Konkrécie objavila v menších hĺbkach britská expedícia plaviaca sa okolo sveta na lodi Challenger v rokoch 1872 až 1876. Vtedy ešte nikto nevedel, že raz budú významným potenciálnym zdrojom surovín. V 70. rokoch minulého storočia, keď sa predpokladalo, že do roku 2000 budú na svete vyčerpané povrchové ložiská surovín, Američania zistili v spomínanej oblasti veľké zásoby konkrécií. Medzinárodná organizácia pre morské dno potom rozdelila tamojšiu časť Tichého oceána medzi štáty a priemyselné konzorciá - takzvaných priekopníckych investorov. Každému z nich pridelila 150-tisíc štvorcových kilometrov. "Ide o územie mimo výhradnej ekonomickej zóny (200 morských míľ od pobrežia), teda už nie pod jurisdikciou pobrežných štátov," vysvetľuje Malík. Po prieskume svojho územia si každé z dvanástich konzorcií sveta ponechá na prípadnú ťažbu polovicu jeho rozlohy, na ktorej je najviac konkrécií. Druhú musia vrátiť organizácii pre morské dno. V budúcnosti ju pridelí krajinám, ktoré teraz nemajú prostriedky na zapojenie sa do výskumu a prípravy ťažby. (hn/vt)