Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
02.05.2019, 10:55 Aktualizované dňa 02.05.2019 o 11:45

Dlhodobá kondícia verejných financií sa zhoršila, prispeli k tomu najmä vládne opatrenia

Slovensko bude musieť prijať dodatočné opatrenia, upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Dlhodobá kondícia verejných financií sa zhoršila, prispeli k tomu najmä vládne opatrenia
Zdroj: HN/Peter Mayer

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa v minulom roku opäť zhoršila na úroveň 1,32 percenta z 1,1 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2017.

Informovali o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko, Juraj Kotian a Anetta Čaplánová. Hodnotenie za rok 2018 nezahŕňa negatívny vplyv zavedenia stropu dôchodkového veku.

Krajina bude musieť prijať dodatočné opatrenia s cieľom zabezpečiť udržanie verejného dlhu pod polovicou hodnoty výkonu ekonomiky, upozorňuje v správe rozpočtová rada.

V strednodobom horizonte bude musieť Slovensko zvýšiť príjmy, alebo znížiť výdavky štátneho rozpočtu vo výške 1,32 percent HDP, uviedla RRZ.

"K zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti došlo druhý rok po sebe. Kým v roku 2017 prispeli k zhoršeniu najmä faktory mimo kontroly vlády, v roku 2018 sa dlhodobá udržateľnosť zhoršila najmä v dôsledku vládnych opatrení," uviedol šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko.

Dlhodobú udržateľnosť najviac zhoršuje zdravotníctvo

Pri hodnotení verejných financií rozpočtová rada okrem hospodárenia štátu zohľadňuje aj vývoj demografie a rôzne vládne opatrenia. Verejné financie najviac zhoršuje zdravotníctvo.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť do analýzy nezahrnula zavedenie hornej hranice veku pri odchodu do starobného dôchodku, ktorú parlament schválil zmenou ústavy tento rok v marci a ktorá v budúcnosti podľa ekonómov zvýši náklady dôchodkového systému.

Starnutie populácie sa na hospodárení verejných financií prejaví najmä po roku 2038 a podľa rady by dostatočný priestor pre pokrytie nákladov spojených so starnutím poskytol už nepatrný každoročný rozpočtový prebytok.

Stanovené ciele nestačia

Zo správy vyplýva, že na dosiahnutie stavu dlhodobej udržateľnosti je treba zabezpečiť do roku 2022 štrukturálny prebytok vo výške 0,5 percent HDP, čo by sa malo zohľadniť pri stanovovaní strednodobých rozpočtových cieľov.

Stanovené ciele programu stability schváleného vládou v apríli podľa analytikov nestačia. "Napriek tomu, že dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je hlavným cieľom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a vládou deklarovaný hlavný cieľ fiškálnej politiky, kľúčové rozpočtové dokumenty vlády tento cieľ nezohľadňujú," upozornil Šramko.

Ústavný zákon predpokladal, že nástrojom na operatívne riadenie rozpočtu by mali byť záväzné výdavkové limity. Podľa RRZ by sa mali tieto limity po nevyhnutnom otestovaní rôznych variantov zaviesť.

"Limit na dlh je v ústavnom zákone považovaný za posledný nástroj, ktorý by mal zabrániť nadmernému nárastu dlhu s potenciálnymi negatívnymi dôsledkami na životnú úroveň obyvateľov Slovenska. Cieľom hospodárskej politiky by preto malo byť udržiavanie dlhu pod sankčnými pásmami s dostatočnou rezervou, aby negatívne vplyvy na rozpočet mohli byť absorbované bez nevyhnutnosti prijímať mimoriadne opatrenia na stabilizáciu dlhu," dodal Šramko.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.