Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.05.2019, 00:00

Nový šéf financií pre HN: Som za vyrovnaný rozpočet

Minister financií Ladislav Kamenický, ktorého má dnes do funkcie vymenovať prezident Andrej Kiska, pre HN tvrdí, že udržateľnosť dôchodkového systému bude závisieť od rastu priemernej mzdy.

Tento rok by malo mať Slovensko prvýkrát vyrovnaný rozpočet. Pre predchádzajúceho ministra to bola priorita. Platí to aj pre vás?
Kreslo ministra financií je vždy horúce a vzhľadom na aktuálnu fázu politického cyklu a s ohľadom na zhoršovanie makroekonomického vývoja sa stáva priam žeravým. Keď sa pozrieme na deficity, historicky najlepším výsledkom verejných financií od vzniku Slovenska potvrdeným Eurostatom je deficit 0,8 percenta HDP za rok 2017. Rozpočet na rok 2019 bol postavený na hospodárskom raste 4,5 percenta HDP. Vo februári sme ho revidovali na úroveň štyroch percent. Je vysoko pravdepodobné a na základe posledných dát sa dá predpokladať, že revízia bude pokračovať smerom nadol, čo avizoval aj odhad Národnej banky Slovenska, a to na úrovni 3,5 percenta HDP. Výbor pre makroekonomické prognózy zverejní svoju najbližšiu prognózu v júni. To, samozrejme, môže mať vplyv aj na tohtoročný rozpočet. Za seba však môžem povedať, že som bol vždy zástancom vyrovnaného rozpočtu a na tom sa nič nezmenilo.

Takže ak bude potrebné, budete prijímať aj dodatočné opatrenia?
Dôležité bude ustriehnuť výdavkovú stránku rozpočtu. Súčasne sa budem spoliehať aj na Finančnú správu, že doručí potrebné príjmy. Minister financií má však aj ďalšie možnosti, napríklad viazať výdavky. Nie je to nič neštandardné, robilo sa to aj v minulosti. Momentálne na to zatiaľ nevidím dôvod. Realitu však ukáže až júnová prognóza. Zatiaľ sa netreba plašiť.

Pred časom prišli celkom zaujímavé správy z Eurostatu. Ten v jarnej notifikácii nášho deficitu za minulý rok rozporuje 0,3 percenta HDP. Ten konečný by teda mohol byť až percento. Čo je vlastne podstatou sporu?
Postup Eurostatu nie je výnimočný a v minulosti sa týkal viacerých krajín, spomeniem napríklad Luxembursko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko a ďalšie. Eurostat vo svojej správe uviedol, že deficit verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 na základe predbežných výsledkov dosiahol v roku 2018 hodnotu 0,7 percenta HDP a verejný dlh 48,9 percenta HDP. Eurostat zároveň uvádza, že bude ešte preverovať v spolupráci so Štatistickým úradom výdavky, ktoré by mohli ovplyvniť deficit vo výške 0,3 percenta HDP. O tomto bude ministerstvo financií s Eurostatom diskutovať a deficit za rok 2018 tak bude definitívne potvrdený až v septembrovej notifikácii Eurostatu.


V čom je však jadro sporu?
Podľa toho, čo viem, na základe novely zákona o rozpočtových pravidlách došlo od

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.