Nový šéf financií pre HN: Som za vyrovnaný rozpočet

Tento rok by malo mať Slovensko prvýkrát vyrovnaný rozpočet. Pre predchádzajúceho ministra to bola priorita. Platí to aj pre vás?
Kreslo ministra financií je vždy horúce a vzhľadom na aktuálnu fázu politického cyklu a s ohľadom na zhoršovanie makroekonomického vývoja sa stáva priam žeravým. Keď sa pozrieme na deficity, historicky najlepším výsledkom verejných financií od vzniku Slovenska potvrdeným Eurostatom je deficit 0,8 percenta HDP za rok 2017. Rozpočet na rok 2019 bol postavený na hospodárskom raste 4,5 percenta HDP. Vo februári sme ho revidovali na úroveň štyroch percent. Je vysoko pravdepodobné a na základe posledných dát sa dá predpokladať, že revízia bude pokračovať smerom nadol, čo avizoval aj odhad Národnej banky Slovenska, a to na úrovni 3,5 percenta HDP. Výbor pre makroekonomické prognózy zverejní svoju najbližšiu prognózu v júni. To, samozrejme, môže mať vplyv aj na tohtoročný rozpočet. Za seba však môžem povedať, že som bol vždy zástancom vyrovnaného rozpočtu a na tom sa nič nezmenilo.

Takže ak bude potrebné, budete prijímať aj dodatočné opatrenia?
Dôležité bude ustriehnuť výdavkovú stránku rozpočtu. Súčasne sa budem spoliehať aj na Finančnú správu, že doručí potrebné príjmy. Minister financií má však aj ďalšie možnosti, napríklad viazať výdavky. Nie je to nič neštandardné, robilo sa to aj v minulosti. Momentálne na to zatiaľ nevidím dôvod. Realitu však ukáže až júnová prognóza. Zatiaľ sa netreba plašiť.

Pred časom prišli celkom zaujímavé správy z Eurostatu. Ten v jarnej notifikácii nášho deficitu za minulý rok rozporuje 0,3 percenta HDP. Ten konečný by teda mohol byť až percento. Čo je vlastne podstatou sporu?
Postup Eurostatu nie je výnimočný a v minulosti sa týkal viacerých krajín, spomeniem napríklad Luxembursko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko a ďalšie. Eurostat vo svojej správe uviedol, že deficit verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 na základe predbežných výsledkov dosiahol v roku 2018 hodnotu 0,7 percenta HDP a verejný dlh 48,9 percenta HDP. Eurostat zároveň uvádza, že bude ešte preverovať v spolupráci so Štatistickým úradom výdavky, ktoré by mohli ovplyvniť deficit vo výške 0,3 percenta HDP. O tomto bude ministerstvo financií s Eurostatom diskutovať a deficit za rok 2018 tak bude definitívne potvrdený až v septembrovej notifikácii Eurostatu.

V čom je však jadro sporu?
Podľa toho, čo viem, na základe novely zákona o rozpočtových pravidlách došlo od roku 2018 k zmene zaznamenávania niektorých výdavkov štátnych rozpočtových organizácií. Predpokladám, že ide o metodické rozdiely a je ich potrebné vyjasniť.

Ešte stále sa diskutuje aj o nových daňovo-odvodových opatreniach. Aký je váš postoj k nim?
Pozitívne vnímam, že nové opatrenia sa nebudú týkať roku 2019, keďže by to mohlo ohroziť historicky prvý vyrovnaný rozpočet. Slovenská ekonomika sa napriek avizovanému spomaleniu stále prehrieva, a tak, ako to hovorí aj ekonomická teória, zatiaľ ju nie je potrebné výrazne stimulovať znižovaním daní a odvodov. V období prípadnej recesie to považujem, naopak, za užitočné. Uvedomujem si, že nežijeme v sterilnom prostredí. Nové konkrétne opatrenia však budú, samozrejme, závisieť od politickej dohody, pričom každá koaličná strana predloží svoje priority. Je dôležité nájsť také kompromisné návrhy, ktoré rozpočet na budúci rok zvládne.

Vaša predstava na budúci rok? Budeme vo volebnom roku v prebytkovom hospodárení?
Vždy som bol zástancom vyrovnaného rozpočtu. Považujem ho za akýsi bonus, keďže doteraz sa to nikdy nepodarilo. Veľa závisí od toho, čo sa dohodne na koaličných rokovaniach. Pevne verím, že sa nebudeme hýbať v miliardách, ale že celkový objem opatrení bude zvládnuteľný.

Budete aktívne vstupovať do týchto rokovaní?
Vychádzam z toho, čo je dohodnuté. Doteraz bol ministrom financií Peter Pellegrini, ten deklaroval, že tento balík chce dohodnúť on, a ja to rešpektujem.

Minister hospodárstva Peter Žiga avizoval, že bude chcieť koniec špeciálneho odvodu pre regulované firmy. Ste zástanca jeho zrušenia?
Odvod sa týka veľkých firiem, ktoré