Registrácia služobných vozidiel chcú zmeniť

Firmy majú svoje vozidlá registrovať tam, kde ich aj reálne požívajú, a nie v sídle svojej centrály. Zmenou zákona o premávke na pozemných komunikáciách to chce presadiť ministerstvo financií. Tým by sa presmerovali aj platby podnikateľov na dani z motorových vozidiel medzi jednotlivými samosprávnymi krajmi. Zákon zatiaľ iba umožňuje, ale neprikazuje, aby sa vozidlá registrovali nielen v sídlach firemných centrál, ale aj podľa organizačných zložiek právnických osôb.
Požiadavka VÚC
"Problém je v tom, že firmy túto možnosť dostatočne nevyužívajú a z vnútropodnikových dôvodov dávajú registrovať svoje vozidlá centrálne do jedného miesta - sídla firmy," povedal splnomocnenec rezortu financií pre fiškálnu decentralizáciu Jozef Mikš. Zmenu v zákone majú na starosti rezorty vnútra a financií. "Ide o preventívne opatrenie, bola to požiadavka vyšších územných celkov a my sme sa s ňou stotožnili, lebo má oprávnené dôvody," doplnil Mikš. Ministerstvo vnútra by novelu zákona malo pripraviť do konca mája.
Samosprávne kraje postup rezortu vítajú. "Konečne na to došlo, myslím si, že sa tým posilní princíp spravodlivého prerozdeľovania verejných prostriedkov, ale ešte je to ďaleko od optimálneho systému," povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rudolf Bauer. Strach zo zmeny registrácie vozidiel mali najmä chudobnejšie východné regióny. Obávali sa, že ak bratislavský VÚC určí nižšiu sadzbu dane, firmy začnú meniť miesto registrácie. "Keď by v Bratislavskom kraji znížili daň z motorových vozidiel na polovicu, tak by sme mohli prísť až o štvrtinu áut," odhaduje Bauer. Vyšší územný celok Košice by tým podľa neho stratil až 80 miliónov korún.
Iný názor
"Oceňujem iniciatívu ministerstva financií, ale je to nesystémový krok," reaguje nitriansky župan Milan Belica, ktorý si myslí, že celá fiškálna decentralizácia sa mala robiť trochu inak. "Príjmy samosprávy sa mali zavesiť na široké portfólio daní alebo aspoň na hlavné zložky priamych a nepriamych daní," hovorí Belica.
Rozhodujúcim zdrojom peňazí regiónov i miest je od nového roka daň z príjmov fyzických osôb. To je hlavná zmena, ktorú od tohto roka priniesla do financovania samospráv fiškálna decentralizácia. Dovtedy samosprávy získavali peniaze predovšetkým z dotácií zo štátneho rozpočtu. Z toho, čo daňové úrady vyzbierajú na celom Slovensku, dostávajú obce mesačne 70,3 percenta a samosprávne kraje 23,5 percenta. Zvyšok zostáva štátu. Tento rok vláda urobila výnimku. Sľúbila samospráve minimálnu sumu pre prípad, že by sa nenaplnil očakávaný výnos dane. Minimálne by tak obce mali dostať 23,5 miliardy korún a kraje 7,9 miliardy korún.
Daň z príjmov fyzických osôb nie je jediným vlastným príjmov regiónov. Okrem nej vyššie územné celky získali práve daň z motorových vozidiel (bývalá cestná daň). Vyberajú ju daňové úrady, ktoré ju poukazujú krajom. Daň je fakultatívna, čo znamená, že regióny samostatne rozhodujú o jej zavedení či nezavedení a výške na svojom území. Rezort financií predpokladá, že daň z motorových vozidiel prinesie krajom tento rok dve a pol miliardy korún.
Fiškálnou decentralizáciou sa zrušili takmer všetky miestne poplatky, ktoré boli významným zdrojom rozpočtov miest a obcí. Časť z nich zanikla, niektoré sa zmenili na miestne dane, ktoré sú vlastným príjmom obcí. V určovaní sadzieb miestnych daní majú obce voľné ruky, poslanci im totiž v zákone neurčili maximálnu hranicu.