Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.10.2005, 00:00

Štát kvôli rope rozpredá rezervy

Peniaze na chýbajúce ropné zásoby chcú Štátne hmotné rezervy získať predajom niektorých komodít. Zo štátnych skladov tak zmizne napríklad väčšina potravín, uhlie, niektoré kovy a palivo pre elektrárenské bloky.

Peniaze na chýbajúce ropné zásoby chcú Štátne hmotné rezervy získať predajom niektorých komodít. Zo štátnych skladov tak zmizne napríklad väčšina potravín, uhlie, niektoré kovy a palivo pre elektrárenské bloky. Vyplýva to z návrhu vedenia rezerv, ktorý smeruje do Bezpečnostnej rady a vlády.
Vedenie rezerv chce predajom získať potrebné 2,3 miliardy korún na doplnenie 90-dňových núdzových zásob ropy a ropných výrobkov predajom väčšiny štátnych zásob. Zo získaných peňazí by sa mali zároveň dobudovať skladovacie kapacity. "Ich vybudovanie je pre štát prvoradé," zdôrazňuje HN predseda Správy rezerv Ján Tušim.
Tušim naznačil, že po doplnení trojmesačných zásob ropy sa rozpredané hmotné rezervy opäť vytvoria.
Zbytočne vynakladané peniaze
Jedným z dôvodov rozpredania štátnych zásob potravín sú privysoké náklady na ich udržiavanie. Problematické je najmä skladovanie hlboko zmrazeného mäsa. "Len tým, že sa čerstvé mäso zamrazí a rozmrazí, stratí 10 percent na cene," upozorňuje Tušim. Navyše ho treba obmieňať každé dva roky.
Ministerstvo pôdohospodárstva zodpovedné za potravinovú bezpečnosť sprvu nesúhlasilo s rozpustením väčšiny potravinárskych rezerv. Správa rezerv chce napríklad zachovať len obilie z intervenčného nákupu, ktoré spravuje Poľnohospodárska platobná agentúra.
V skladoch agentúry je teraz vyše 300-tisíc ton obilia. HN to povedal minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, ktorý je takémuto riešeniu naklonený. "V histórii EÚ sa nevyskytol jediný prípad, keď sa v jednej časi únie neurodilo a nedalo by sa to vykompenzovať dovozom z iných krajín EÚ," povedal Simon. Aby štát mohol disponovať s rezervami cez platobnú agentúru, treba podľa ministra zmeniť zákon o štátnych rezervách.
Riešenie navrhované vedením rezerv sa však nepozdáva riaditeľovi sekcie organizácie trhu platobnej agentúry Štefanovi Szolnokymu. "Agentúra nakupuje pre EÚ, nie pre slovenský štát, a ten preto nemôže rozhodovať, čo s obilím bude," argumentuje.
Podľa Tušima rezervné zásoby obilia sa možu vytvoriť aj z intervenčných nákupov. "Ide len o to, aby agentúra nepredala všetky svoje zásoby. Mohlo by tam zostať aspoň 80-tisíc ton obilia," doplnil predseda hmotných rezerv.
Štát nechce robiť skladníka
Štát sa chce zbaviť aj čierneho uhlia a jadrového paliva. Z týchto primárnych energetických zdrojov vyrábajú elektrinu Slovenské elektrárne.
Podnik sa zaobíde aj bez štátnych zásob. "Vieme sa pripraviť na očakávanú potrebu paliva s dostatočným predstihom. Jadrové palivo v štátnych rezervách je pre neočakávané situácie, napríklad, ak by prestal fungovať závod na jeho výrobu," povedal výkonný riaditeľ elektrární pre obchod Robert Zelenay. Vtedy by podľa neho mal problém aj štát.
Pre informáciu, najväčšia český prevádzkovateľ jadrových elektrární, spoločnosť ČEZ, má v zásobách jadrové palivo za takmer osem miliárd korún. Podľa vyjadrenia hovorcu Ladislava Kříža to pre elektráreň Dukovany stačí na niekoľko rokov. Česká správa rezerv napríklad jadrové palivo neskladuje vôbec.
Obchodný riaditeľ elektrární si myslí, že uhlie štát skladovať nemusí vôbec. "Skladovanie jadrového paliva a uhlia vyplýva z tradície," priznal HN riaditeľ odboru energetiky na ministerstve hospodárstva Ján Petrovič.

Rezervy určené na predaj do roku 2008 v mil. Sk
Obilniny 499
Živočíšne potraviny 249
Rastlinné potraviny 200
Jadrové palivo 489
Čierne uhlie 77
Kovy  377
Iné komodity 428
Spolu 2319
Zdroj: SŠHR

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.