StoryEditor

Technika: Záujem majú podnikatelia, nie študenti

02.05.2005, 00:00
Manažérske a ekonomické smery. Prednášky a skriptá na internete. Prax v úspešných firmách. Spolupráca na vedeckých projektoch. Propagácia štúdia na školách. Stredoškolský prospech a výsledky maturity namiesto prijímačiek. Minimálne alebo nulové školné v prípade spoplatnenia štúdia.
Aj takto chcú rektori vysokých škôl a dekani fakúlt ponúkajúcich štúdium technických, prírodných a poľnohospodársko-lesníckych vied prilákať absolventov stredných škôl. Pripomeňme, že o takéto vzdelanie je podľa Ústavu informácií a prognóz školstva najnižší záujem. "Budúcnosť pritom patrí odborníkom z oblasti priemyselné inžinierstvo, technická príprava výroby, konštrukcia či technológia," upozorňuje Gabriel Machlica z Podnikateľskej aliancie Slovenska.

Nuda za málo peňazí
Nezáujem o predmety ako chémia, matematika či fyzika je podľa rektora Univerzity Komenského v Bratislave Františka Gahéra celosvetovým problémom. Zdôvodňuje to aj výškou mzdy, ktorá často nezodpovedá vynaloženej námahe počas štúdia. Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť - SGI pripomína: "Spoločnosť vníma technické smery nielen ako nudné a ťažké, ale aj menej lukratívne." Ako ďalší dôvod uvádza nejasnú predstavu mladých ľudí o budúcom zamestnaní. Zvýšiť atraktívnosť štúdia by preto podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Juraja Sinay pomohol záujem zamestnávateľov o budúcich absolventov už počas štúdia. Ďalší spôsob vidí predseda Rady vysokých škôl Libor Vozár tiež v obohatení štúdia o ekonomické a humanitné smery. Rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák dodáva: "Technické vedy treba spájať s riadením a manažérskym prístupom."

Bez prijímačiek
Motiváciou pre záujemcov by mali podmienky pri prijímačkách. Podľa zistení HN totiž platí, že pri menej atraktívnych odboroch, ako sú práve technické či prírodné vedy, rozhodujú najmä výsledky zo strednej školy a maturita. Novinku tohto školského roku - štátom zadávané a vyhodnocované testy z matematiky, angličtiny a nemčiny (externá časť maturitnej skúšky, pozn. red.) však zohľadňujú len niektoré vysoké školy. "V čase zverejnenia kritérií na prijatie sme o novej maturite vedeli málo," vysvetlil Gahér. Aj preto dekanom fakúlt odporučil, aby novú maturitu pri prijímacích skúškach neakceptovali. Podľa Sinaya nepomohli novej maturite ani tohtoročné zmätky - len čo sa osvedčí v praxi, žiadna škola nebude mať s jej akceptovaním problém. Na Technickej univerzite (TU) v Košiciach, kde je rektorom, však budú výsledky testov s výnimkou žiadanej, ekonomickej fakulty zohľadňovať. Podobne sa rozhodli aj dekani niektorých fakúlt na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave, Slovenskej poľnohospodárskej univerzite (SPU) v Nitre či Univerzite sv. Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave. "Ten, kto urobí testy na A, resp. B úroveň, bude v príslušnom odbore prijatý bez prijímačiek," vysvetlil rektor UCM Eduard Kostolanský. Jednotná maturita mala takisto znížiť riziko korupcie pri prijímačkách. Práve tie považujú občania podľa Transparency International Slovensko za oblasť s vysokou mierou korupcie.

Nulové školné
Slabý záujem o technické či prírodné vedy sa v prípade spoplatnenia štúdia podpíše pod výšku školného. "V prípade matematiky, chémie či fyziky môže byť aj nulové," pripustil Gahér. Podobne uvažujú aj na košickej TU, bratislavskej STU či Žilinskej univerzite. "Na technických odboroch to bude zhruba 6-tisíc Sk ročne na rozdiel od žiadanejších, kde bude školné aj dvojnásobné," odhaduje Bujňák. Podľa Sinaya by dokonca poslucháči menej atraktívnych a pre spoločnosť dôležitých odborov mohli dostávať aj motivačné štipendium.
Naopak, na SPU sa školné líšiť nebude. "Študenti prvého, druhého a štvrtého ročníka by platili 3 200 Sk ročne, tretiaci a piataci 3 400 Sk ročne," vysvetlil rektor školy Imrich Okenka. Vo všeobecnosti však platí - najviac bude stáť štúdium práva, manažmentu, bankovníctva, sociológie či umeleckých smerov. Peniaze získané zo školného chcú rektori použiť na nákup výpočtovej technicky a študijnej literatúry či vybavenie laboratórií.

Najžiadanejšie fakulty akademického roku 2004/2005
1. Akadémia Policajného zboru v Bratislave
2. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
3. Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Najmenej žiadané fakulty akademického roku 2004/2005
1. Teologická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
2. Fakulta špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne
3. Fakulta prírodných vied Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave
Zdroj: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť - SGI

Záujem o vysoké školy v akademickom roku 2004/2005
VYSOKÁ ŠKOLA PLÁN POČET PRIHLÁŠOK
Univerzita Komenského 6628 21131
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky 1100 1442
Prírodovedecká fakulta 1750 4227
Právnická fakulta 300 2494
Filozofická fakulta 780 3512
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave 95 602
Akadémia policajného zboru v Bratislave 65 1731
Slovenská technická univerzita v Bratislave 5720 8407
Fakulta elektrotechniky a informatiky 1550 1197
Fakulta architektúry 240 644
Technická univerzita v Košiciach 4078 7240
Strojnícka fakulta 850 482
Stavebná fakulta 500 486
Ekonomická fakulta 170 1253
Fakulta umení 48 298
Žilinská univerzita 2770 5275
Fakulta prírodných vied 315 320
Fakulta prevádzky a ekonomicky dopravy a spojov 515 1696
Technická univerzita vo Zvolene 840 1713
Akadémia umení v Banskej Bystrici 112 475
Zdroj: ÚIPŠ
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
20. apríl 2024 03:16