Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
28.06.2019, 00:00

IT služby štátu sú vzdialené používateľom

Emil Fitoš, prezident IT asociácie Slovenska, o tom, ako prebiehajú štátne IT tendre.

IT služby štátu sú vzdialené používateľom
Zdroj: HN/Pavol Funtál

Imidž IT sektora na Slovensku: firmy takmer úplne závislé od veľkých štátnych tendrov. Súhlasíte?
Štát bol v istých obdobiach určite najväčším zákazníkom IT sektora. Treba však povedať, že ako zákazník je nesmierne volatilný. Zatiaľ čo pri súkromnom sektore sa dá predpokladať, aké budú zákazky a ich objemy, pri štáte nárasty či výpadky kontraktov skáču dramaticky. Zatiaľ čo napríklad rok 2015 bol z hľadiska vynaložených prostriedkov mimoriadny, nasledujúce roky boli charakterizované takmer úplnou absenciou nových projektov a zákaziek. Ak firmy aktuálne majú nejaké štátne zákazky, tak sú to väčšinou prevádzkové, servisné zmluvy či údržba.

Ale zas v minulosti tu boli megatendre. Objemy peňazí, ktoré sa točili v nich, sa asi nedajú porovnať s tými v súkromnom sektore.
Áno, boli rádovo vyššie.

Pred štyrmi rokmi Michal Truban napísal blog, v ktorom upozornil, ako funguje prideľovanie IT zákaziek v štáte. V zásade išlo o ponuku tendra, ušitého na mieru. Vy ste sa s niečím podobným stretli?
Pripúšťam, že niektoré súťaže sa môžu takto javiť.


A viete o tom, že by sa takéto prípady vo všeobecnosti diali? Teda že by niektoré tendre boli šité na mieru?
Ak hovoríme o korupcii ako takej, ak by som o niečom vedel, som povinný to oznámiť. Tak ako aj Michal Truban. Zatiaľ neregistrujeme trestné oznámenia. Slovensko.digital hovorí primárne o predražených tendroch, čo je trocha iný typ problému. Aj keď niektoré médiá vytiahnu predražený tender, tak sa pri hlbšej analýze ukáže, že novinár nezapočítal niektoré dôležité položky. Napríklad service maintenance alebo prirodzené poklesy cien v priebehu rokov. Nehovorím, že niektoré tendre nemohli byť predražené. Pri kritizovaných prípadoch som sa však nestretol s tým, že by niekto položil na stôl reálnu ponuku, za ktorú by bol ochotný danú zákazku realizovať.

V akom zmysle nikto neprišiel s inou ponukou?
Myslím tým v rámci súťaže, lebo iba vtedy je to validné. Do tendra idete totiž s rizikom, že ak ho vyhráte s podhodnotenou cenou, je vašou zodpovednosťou a stratou, ak sa vám to nepodarí dodať. Všetko iné je len jalová diskusia, ktorá nemá až takú veľkú hodnotu. Ak ex post vyhlasujete, že by ste to vedeli urobiť lacnejšie, tak to môže byť neznalosť veci, marketing, snaha uškodiť víťazovi – konkurencii alebo čokoľvek iné.

V minulosti sa hovorilo, že marže v IT sektore sa začínajú pri 30 percentách a môžu sa vyšplhať rádovo veľmi vysoko. Aké sú aktuálne?
Reálnejšie čísla sú 20 až 25 percent. Tie sa podarí dosiahnuť pri niektorých službových biznisoch. Pri hardvérových biznisoch už neplatí ani to.

Vráťme sa k otázke vopred vybraných víťazov.
Aby ste dokázali dodávať pre štát, neznamená to iba to, že máte programátorov, analytikov, ale aj to, že rozumiete brandži ako takej. Ak niekto dlhodobo dodáva nejakému zákazníkovi, tak si veľmi často ďalšie firmy ani netrúfajú súťažiť.

Aký má súvis, že ste dlhodobý dodávateľ, a súťaž?
Know-how, ktoré má pôvodný dodávateľ, je ťažko nahraditeľné. Preto sa to môže pokojne javiť ako dohoda na trhu, keďže konkrétny dodávateľ do toho ide a iný nie. Prirátajte k tomu aj fakt, že napísanie dobrej ponuky vás môže vyjsť na desaťtisíc eur, pri väčších systémoch aj násobne viac. Každý si rozmyslí, aby opakovane vynakladal takéto prostriedky s neistým výsledkom.

Je však asi ťažké z pozície zákazníka negociovať lepšiu cenu, ak nie je konkurencia. Nie je takýto stav nevýhodný pre štát?
Je. Preto si myslím, že pre obnovu systému, náhradu alebo budovanie nových systémov treba zmeniť metódu obstarávania.

V praxi?
Podrobne o tom hovorí Koncepcia nákupu IT vo verejnej správe, na ktorej sme spolupracovali. Keď si obstarávateľ píše zadanie, tak vychádza z obmedzenej skúsenosti zopár ľudí, často ju nadobudol v spolupráci s existujúcim dodávateľom. Jeho riešenie sa architektonicky podobá na to, čo pozná a čo potrebuje inovovať. Takéto zadanie sa môže javiť ako uzatvorené pre všetkých, ktorí by prišli s iným riešením alebo technológiou. Je možné ho prelomiť iba tým, že obstarávateľ si nebude písať zadanie až do úrovne technického riešenia, ale že zadefinuje svoje biznis požiadavky. A to, ako to má byť presne urobené, nechá na súťažiaceho. Toto je metóda súťaže, ktorá nemá na Slovensku tradíciu. Volá sa to súťaž návrhov. Podobá sa tým, ktoré prebiehajú medzi architektmi.

Ale má štát také odborné kapacity, ktoré by ich vedeli relevantne vyhodnotiť?
Sčasti áno, sčasti nie. Ale na podobné hodnotenie by mala existovať por

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.