V roku 1998 ste založili spoločnosť Alca plast, ktorá je dnes najväčším výrobcom sanitárnej techniky v Česku a na Slovensku. Prečo ste sa rozhodli práve pre tento segment?
Moje podnikanie sa začalo krátko po revolúcii. Rozbehol som veľkoobchod s vecami, ktoré potrebujú na svoju prácu inštalatéri. Práve tento tovar bol za socializmu naozaj nedostatkový. Prevažná časť výrobkov, ktoré som predával, pochádzala zo Slovenskej armatúrky Myjava. Keďže sa však Československo v roku 1993 rozdelilo a armatúrka začala mať problémy, premýšľal som nad tým, že by som začal výrobu produktov, ktoré by sme mohli dodávať do českých keramických závodov v Znojme, Bechyni a Tepliciach. Takže hoci sme mali určité skúsenosti s biznisom, výroba bola niečo úplne nové. Museli sme sa ju učiť od začiatku.
Koho považujete za vašu najväčšiu konkurenciu, firmy zo Západu či z Ázie?
My sa zameriavame na to, aby všetky produkty Alca plastu boli našimi vlastnými vzormi či patentmi. Vďaka tomu sa zaraďujeme skôr k výrobcom zo západnej Európy, ako je Geberit či Grohe. Modely z našej produkcie sú v niektorých parametroch lepšie než u konkurencie. Zákazník, ktorý chce kvalitu, sa preto na Čínu nepozerá.
Ktorý váš produkt je najrozšírenejší a najlepšie sa predáva?
Tých produktov je viacero. Najrozšírenejšie sú armatúry a napúšťacie i vypúšťacie ventily do záchodov. Ak by som mal vybrať jeden výrobok, tak je to vypúšťacia armatúra. S ňou sme začali a do dnešného dňa sme jej vyrobili už asi 15 miliónov kusov. Nemáme na ňu žiadne reklamácie. Ďalej sú to sprchové žľaby, kde nám trh výrazne rastie. Vyrábame ich čím ďalej, tým viac. Každý rok ich produkciu zvyšujeme o 25 až 30 percent. Úspech majú aj iné základné veci ako sifóny či flexihadice. Máme napríklad jeden sifón, ktorý odvedie 60 litrov vody za minútu. Spomedzi našej konkurencie to nikto nemá.
V ktorých krajinách sa nachádzajú vaše výrobné haly?
Naša výroba je zatiaľ výhradne v Českej republike. Máme určité predstavy, že by sme ju v priebehu niekoľkých rokov rozšírili aj do iných štátov. Výrobu by sme mohli založiť napríklad v niektorých okolitých krajinách strednej Európy, kde by sme sa chceli posilňovať. Rozhodne však máme tendencie ísť aj na východ. Konkrétne máme záujem o ruský trh, ktorý je skutočne obrovský.
Láka vás z dlhodobej perspektívy aj východná Ázia, kde je veľké množstvo potenciálnych klientov?
My si chceme postrážiť predovšetkým stredoeurópsky a východoeurópsky trh. Pre nás je to hlavná oblasť, v ktorej sa snažíme našu značku udržať a rozširovať si v nej portfólio zákazníkov. Slovensko pritom považujeme za domáci trh.
Čo pre vás znamenajú inovácie a koľko percent tržieb investujete do výskumu a vývoja?
Keďže sa pravidelne zúčastňujeme na medzinárodných veľtrhoch, každý rok tam musíme prísť s nejakou novinkou. Samozrejme, prioritou je pre nás to, aby produkty Alca plastu uspokojili každého, kto ich používa. Naše inovácie sú však na takej úrovni, aby bol s nimi spokojný nielen zákazník, ale aj organizátor výstavy. To je pre nás veľmi dôležité. Takže tých inovácií je v priebehu roka veľmi veľa, a to tak v oblasti výrobkov, ako aj technológií. Sú to naozaj obrovské sumy. Môžem povedať, že do inovácií a nových technológií ide zhruba 30 až 40 percent našich tržieb.
Dnes zamestnávate zhruba šesť stoviek ľudí. Máte zamestnancov, ktorí s vami v 90. rokoch začínali?
Áno. Je veľmi zaujímavé, že tí, ktorí s nami začínali, s nami stále zostávajú. Prirodzene, niektorí odchádzajú do dôchodku, čo my ovplyvniť nemôžeme. Väčšina zamestnancov, ktorí k nám prišli do roku 2015, u nás zostávajú. Tí, čo prišli po roku 2015, odchádzajú častejšie, to však súvisí s rozširovaním firmy. Ovplyvňuje to aj nedostatok pracovníkov na trhu.
Česko nedávno zvýšilo kvóty na počet pracovníkov z Ukrajiny. Ako riešite nedostatok ľudí, beriete aj cudzincov?
Problém je, že Česká republika s tým prišla až teraz. My sme pritom už pred dvoma rokmi naštartovali biznis a nastavili technológie takým spôsobom, aby sme týchto ľudí nemuseli hľadať. Práve v tomto období zavádzame automatické linky, takže ich nebudeme potrebovať. V každom prípade predchádzajúce dva roky boli pre nás skutočne ťažké. Nestačili sme vyrábať, preto sme sa rozhodli postupne to vyriešiť takýmto štýlom. Vďaka smerovaniu k automatizácii dnes dokážeme vyrábať väčšie množstvo produktov s menším počtom ľudí.
Čo urobíte s nadbytočnými pracovníkmi?
Určite ich neprepúšťame, skôr sa snažíme preškoľovať ich. Nebudeme však ani prijímať ľudí zo zahraničia. Oni sem prídu na určité obdobie, napríklad na tri mesiace či pol roka. Tie veci sú však také zložité, že za tri mesiace človek ešte len začína mať nejakú predstavu o výrobe. Takže sotva sa to naučia, už odchádzajú. Väčšiu perspektívu by mali možno v poľnohospodárstve alebo vo výrobe, kde je to vyložene o tom, že nemusia o niečom premýšľať. Naše výrobky sú však technicky na takej vysokej úrovni, že premýšľať o nich pri výrobe je nevyhnutné.
Naopak, ako sa usilujete udržať kvalitných pracovníkov, aby vám ich neprebrala konkurencia?
Usilujeme sa udržať ich aj formou benefitov, ktorých máme oproti ostatným firmám v okolí pomerne veľa. Posielame ich na rôzne školenia, aby si zvyšovali vzdelanie a boli schopní obsluhovať naše najlepšie technológie. Je to obojstranne výhodné. Oni sa naučia niečo nové. Samozrejme, majú to aj lepšie finančne ohodnotené.
Okrem výroby sanitárnej techniky ste vstúpili aj do vinohradníctva...
Dá sa povedať, že vinice sú mojím hoby. Dosť som sa tým zaoberal ešte za socializmu, potom aj po roku 2000. Prirodzene, dnes je to už trochu o niečom inom. Kľúčom je však moja láska k prírode a k Juhomoravskému kraju. Jednoducho mám rád vinice a celý tento kraj. Preto sa aj snažím tie prostriedky, ktoré nám z našich investícií ešte zostanú, využiť tak, aby sme vytvorili niečo, čo bude pre ľudí zaujímavé.
Do ktorých ďalších segmentov ste vstúpili?
Je to napríklad krajinotvorba. Ja mám totiž vyštudovanú aj lesnícku školu, nielen technickú. Zaujíma ma krajina, v ktorej žijeme. To, čo sa v našom kraji počas socializmu udialo, teda regulácia rieky Dyje a intenzifikácia poľnohospodárstva, bol barbarský čin. My sa teraz snažíme vrátiť krajinu južnej Moravy do toho stavu, aký bol pred druhou svetovou vojnou alebo čiastočne v 60. rokoch minulého storočia. Vtedy už síce v Československu došlo ku kolektivizácii, ale ešte stále nie k intenzifikácii poľnohospodárstva.
Viacero podnikateľov v Česku či na Slovensku vstúpilo do politiky. Máte aj vy takéto ambície?
Politické ambície určite nemám. V minulosti som bol síce miestnym zastupiteľom, ale dnes ma to už neláka. Firma sa rozrastá, preto musím uvažovať o trochu iných veciach. Napríklad o tom, kto po nás firmu preberie. Takže ja sa momentálne zaoberám skôr týmito otázkami.
Máte aj nejaké dobročinné aktivity?
Podporujeme vzdelávanie či lokálne futbalové tímy na dedinách, ktoré nemajú peňazí nazvyš. Našu pomoc dostávajú futbalisti v juhomoravských kluboch Valtice, Hlohovec, Břeclav, Lednice či Rakvice. Snažíme sa, aby mali vybavenie na lepšej úrovni. Ja sám som futbal príliš nehral. Náš syn ho hrá, futbalistov sme však podporovali ešte pred tým, než s ním začal. Takže to nerobíme kvôli nemu.
Vďaka automatizácii dnes dokážeme vyrábať väčšie množstvo produktov s menším počtom ľudí.