Medziročný rast slovenského hospodárstva v druhom štvrťroku prudko spomalil na 1,9 percenta z 3,7 percenta v prvom kvartáli.
Vyplýva to z rýchleho odhadu štatistického úradu. V medzikvartálnom porovnaní sa hrubý domáci produkt Slovenska po sezónnom očistení zvýšil o 0,4 percenta v porovnaní s nárastom o 0,7 percenta v prvom kvartáli.
Slovensko tak v druhom štvrťroku v tempe hospodárskeho rastu zaostalo za Českou republikou, kde sa HDP medzikvartálne zvýšil o 0,6 percenta.
Vývoj slovenského ekonomiky zaostal rovnako za očakávaním analytikov. Tí podľa prieskumu agentúry Reuters odhadovali medzikvartálny rast na 0,7 percenta a medziročný rast na 3,3 percenta.
Rezort financií v júni znížil prognózu
Štatistický úrad údaje o vývoji HDP nekomentoval, konečnú správu zverejní 6. septembra.
Ministerstvo financií v júni znížilo výhľad rastu domácej ekonomiky na tento i budúci rok. Zhoršenie prognózy zdôvodnilo spomalením hospodárskeho rastu v eurozóne.
Tento rok úrad očakáva rast HDP o 3,5 percenta oproti skoršiemu odhadu štyroch percent. V budúcom roku by sa HDP mal zvýšiť o 3,4 percenta, skôr ministerstvo čakalo rast o 3,7 percenta.
"Tlak zo slabšieho externého prostredia sa prenesie aj do nižšej spotreby domácností. Tento negatívny trend bude tlmený exportom slovenských automobiliek. V roku 2020 ekonomika ďalej zmierni tempo rastu a nasýtený trh práce zníži tvorbu pracovných miest," uviedlo v júni ministerstvo.
Čísla sklamali
Najnovšie údaje podľa analytikov nasvedčujú tomu, že slovenská ekonomika už začala spomaľovať.
"Čísla ekonomiky v druhom štvrťroku sklamali. A hoci ich pravdepodobne ovplyvnili aj niektoré jednorazové faktory, nálada v európskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu smerom nahor nie je možné očakávať ani v nasledujúcich štvrťrokoch a ekonomický rast bude skôr ďalej slabnúť," očakáva analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák.
Vplyv na vývoj slovenskej ekonomiky bude mať podľa analytikov najmä slabnúci externý dopyt, prejaviť by sa mal nielen v spotrebe domácností, ale aj v investíciách.
"Riziká sú stále vychýlené prevažne smerom nadol. Neistota ohľadom formy brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné rizika v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika, akou je aj Slovensko, extrémne závislá. Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne," hovorí Koršňák.
"Vláda nevyužila dobré časy"
Analytici UniCreditu pravdepodobne zrevidujú rast HDP Slovenska smerom nadol z troch percent na približne 2,5 percenta.
"Slovenskú ekonomiku po období relatívne silnejšieho ekonomického rastu čakajú horšie časy, na ktoré sa, zdá sa, nie veľmi pripravila. Zaostávajúce investície, ktoré v predchádzajúcom ekonomickom cykle vrcholili na výrazne nižších úrovniach ako v tom predchádzajúcom cykle, znižujú potenciál rýchleho zotavenia po prvotnom odznení externého šoku," vysvetľuje Koršňák.
Aj analytici Slovenskej sporiteľne očakávali pôvodne 3,4 percentný rast HDP. "Avšak vidíme mierne riziká smerom nadol a neskôr pristúpime ku revízii projekcie. Oblaky nad externým prostredím sa ešte nerozplynuli. V hre tiež ostáva pomalší rast Nemecka, eurozóny a Číny či nedoriešené spory v zahraničnom obchode a hrozba protekcionizmu," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Analytici kritizujú vládu za to, že nevyužila dobré ekonomické časy. "Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor pre silný fiškálny impulz je limitovaný, keď Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova 'prejedlo'," dodal Koršňák.