Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Alexander Bél, hlavný riešiteľ územného plánu mesta Vysoké Tatry:
Mesto finišuje s územným plánom. Musí však vychádzať z platnej legislatívy. Nedali by sa zonácia a zmeny v príslušných zákonoch urýchliť?
Jaroslav Jaduš, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR: Prijatie zonácie bude závisieť najmä od dohody s neštátnymi vlastníkmi lesov, ktorí čakajú od štátu jasnú ponuku. Buď s nimi podpíše nájomné zmluvy, alebo ich pozemky odkúpi. Rozpočet však s týmito výdavkami nepočíta a bude ich riešiť až v roku 2009. Kedy bude zonácia prijatá, je otázka na vládu a premiéra. Nový zákon o ochrane prírody môže byť pripravený na schválenie v polovici budúceho roku.
Ján Mokoš, primátor mesta Vysoké Tatry:
Mesto dalo územný plán na dokončenie a nebude čakať na zonáciu.

Michal Sýkora, predseda ZMOS, starosta obce Štrba:
Je skutočne potrebné vyvinúť tlak na zmenu legislatívy, aby sa potrebné zmeny udiali čím skôr.
Jaroslav Jaduš: Na základe poslednej novely zákona o ochrane prírody zo septembra by zonáciu bolo možné prijať. Problém neštátnych vlastníkov, intravilánov a ďalších sporných vecí však nerieši, s ním by sa mal vysporiadať až nový zákon. Kedy bude zonácia prijatá, je otázka na vládu a premiéra.
Miroslav Remeta, predseda predstavenstva Ekofin Slovakia:
Problémy Tatier riešime i v rámci kraja, kde tiež prebieha proces tvorby územného plánu. Treba si uvedomiť, že chýbajúci územný plán brzdí aj čerpanie prostriedkov z eurofondov, keďže projekty musia byť v súlade s ním.

Ladislav Krajňák, podnikateľ:
Je možná štátna podpora pre infraštrukturálne projekty v cestovnom ruchu?
Ivan Rybárik, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR:
V schémach štátnej pomoci nie je veľa financií na veľké projekty. Po prvý raz sa však štátna podpora rozšírila aj na cestovný ruch a v investičných stimuloch je možné podporiť projekty i domácich firiem, a to v závislosti od výšky investície a miery nezamestnanosti v regióne. Spravidla ide o podporu do výšky polovice investičných nákladov. Ako najlepšie sa z hľadiska štátu ukazujú investičné stimuly formou daňových úľav.
Ladislav Krajňák: Aká je architektonická koncepcia rozvoja Tatier?
Ján Mokoš, primátor mesta Vysoké Tatry:
Sme za rozumné rozširovanie intravilánov do koeficientu zastavanosti 0,4 percenta. Je pravdou, že mestu chýba architekt. Škoda, že ani v rámci pokalamitnej finančnej pomoci sa nenašli peniaze na vypracovanie architektonicko-urbanistickej štúdie rozvoja tohto územia. Tak sa snažíme ustrážiť aspoň to, na čo máme dosah.

Igor Rattaj, partner spoločnosti J&T Finance Group:
Tatry nevyzerajú dobre. Po kalamite sa výrazne zmenila kvalita národného parku. Myslím si, že takto to vníma bežný návštevník. Zaujímal by ma názor odborníkov, či s tým niečo možno robiť?
Jaroslav Jaduš:
Po víchrici sa prijala nejaká koncepcia revitalizácie a obávam sa, že dnes už do nej nemožno vstúpiť, pretože došlo k mnohým nezvratným procesom, ako napríklad k prirodzenému zmladzovaniu lesa. Teraz vstupovať do porastov a čistiť ich by prinieslo viac škody ako osohu.
Pavol Fabián, námestník riaditeľa Štátne lesy TANAP:
Viac škody ešte prinesie rozbehnutá podkôrníková kalamita, čo je už nezvratný proces a obávam sa, že tatranský les bude o pár rokov mŕtvy. Vyčistiť by sa dali ešte niektoré územia. Napríklad okolie TEŽ, ktoré je vo vlastníctve železníc.
Ján Mokoš: My sme na tom trvali, ale jedni sa vyhovárali na druhých a tak dookola, čo je príklad, ako to tu v predchádzajúcich rokoch fungovalo.
Igor Rattaj:
Ak tu budú pevné, jednoznačné a nemenné pravidlá, tak to naštartuje rozvoj a Tatry sa pohnú výrazne dopredu. Myslím si preto, že o tom, čo ďalej s nimi, by mala rozhodnúť vláda.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.