Chcete znižovať svoju uhlíkovú stopu z dopravy? Odporúčanie vymeniť auto za MHD či bicykel má aj vyšší level. Tým je cestovanie na dlhšie vzdialenosti.
Lacná letecká doprava sa totiž množstvom emisií, ktoré vyprodukuje, považuje za „nové uhlie“ – lietanie vyprodukuje podľa prepočtov Európskej environmentálnej agentúry najviac emisií zo všetkých dopravných prostriedkov.
Dnes je letecká doprava zodpovedná za 2,5 percenta svetových emisií, no predpokladá sa, že do roku 2037 sa počet cestujúcich oproti dnešku zdvojnásobí – na 8,2 miliardy ľudí ročne. Európska komisia si preto pod vedením novej šéfky Ursuly von der Leyenovej dala cieľ zakročiť.
Do nového Európskeho ekologického dohovoru, ktorý má uviesť do sto dní od nástupu do funkcie, plánuje zaradiť aj opatrenia na zníženie emisií z leteckej dopravy. Tie môžu mať podobu takzvanej leteckej dane na palivo, či vyššie poplatky za emisné kvóty. Ekonómovia sa zhodujú, že zavedeniu "leteckej dane" sa dopravný sektor nevyhne, rovnako však pripomínajú, že dosiahnuť celoeurópsky konsenzus bude náročné.
Podľa prepočtov Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo spiatočný let z ekonomickej triedy z Londýna do New Yorku emituje približne 0,67 tony oxidu uhličitého na cestujúceho. To zodpovedá rovnakému množstvu emisií, ako vyprodukuje Slovensko na priemerného obyvateľa za celý mesiac. A kým emisie v odvetviach, ktoré sú súčasťou obchodovania s kvótami, postupne klesajú, v
leteckej doprave vládne opačný trend – od roku 2012 narástli o 26 percent.
Benzín bez daní
Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak považuje za najväčší problém, že na letecký benzín sa uplatňujú minimálne dane, na rozdiel od benzínu napríklad do áut, kde tvoria viac ako polovicu finálnej ceny.
Zároveň mnohé letecké spoločnosti neplatia dane za emisie lietadiel, keďže tie sa uplatňujú len na vnútroštátne lety. „Je to výsledok kvalitnej práce leteckej loby, ktorá presvedčila politikov, že letecká preprava je veľmi výhodná predovšetkým z časového hľadiska. Rozširovanie siete rýchlovlakov v Európe však postupne znižuje túto výhodnosť,“ pripomenul Tomčiak.
A keďže je klimatická politika v Bruseli aktuálne témou číslo jeden, zvyšujúce sa emisie z dopravy vytvárajú vrásky na čele aj euroúradníkom.
Únia tvrdí, že bez prijatia potrebných opatrení sa emisie z leteckej dopravy do roku 2050 zvýšia až o 300 percent. Medzi európskymi ministrami financií sa preto diskutuje o zdanení letectva s cieľom motivovať prepravcov na znižovanie emisií, ale aj naplniť európsky rozpočet prostredníctvom nového vlastného zdroja.
Už začiatkom roka predložila holandská reprezentácia v europarlamente návrh zaviesť celoplošnú daň na individuálne letenky, prípadne zdaňovanie jednotlivých letov.
A von der Leyenová ohlásila aj takzvanú letecká daň. „Komisia zatiaľ konkrétny návrh nepredstavila. Už teraz však môžeme predpokladať odpor ostrovných štátov, ako sú Malta či Cyprus, pre ktoré je letecká doprava kľúčová,“ zhodnotila v rozhovore pre HN Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Analytik think tanku INESS Radovan Ďurana skonštatoval, že leteckou daňou sa Komisia zaoberá už dlhé roky. Podobný systém funguje vo Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku, Taliansku či vo Veľkej Británii. „Pochopiteľne, tieto dane predražia letenky, čo zníži objem prepravy či zamestnanosť v sektore,“ vysvetlil Ďurana.
Letectvo má aj svoje opatrenia
Letecký priemysel pritom neozaostáva a tiež zavádza vlastné iniciatívy. Prvým krokom je schéma znižovania emisií oxidu uhličitého v medzinárodnom letectve pod názvom CORSIA, ktorá vyžaduje, aby letecké spoločnosti monitorovali a hlásili svoje emisie.
Naplno sa tento systém rozbehne v roku 2021 a cieľom je do roku 2050 znížiť emisie z letectva o polovicu, teda na úroveň z roku 2005.
Profesor Žilinskej univerzity a expert na letectvo Antonín Kazda tiež pripomenul, že pri porovnávaní ekologických dosahov jednotlivých druhov dopravy je potrebné posudzovať nielen spálené palivo, ale celkové environmentálne dosahy dopravy, teda na vybudovanie, prevádzku a likvidáciu dopravnej infraštruktúry a vozidiel.
„Je potrebné tiež zdôrazniť, že v porovnaní lietadiel zo 60. rokov sa spotreba dnešných moderných lietadiel, ich hlučnosť a emisie, znížili o viac ako o 70 percent. Také úspechy nedosiahol žiaden iný druh dopravy,“ dodal Kazda.