Hospodársku a sociálnu radu čaká v pondelok (14. 10.) rokovanie o zákone roka, teda o návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Následne ho popoludní prerokuje aj vláda.
Deficit verejných financií by mal dosiahnuť 0,68 percenta hrubého domáceho produktu. V budúcom roku by mal schodok klesnúť na úroveň 0,49 percenta HDP. Vyrovnané hospodárenie by malo byť od roku 2021.
Hrubý dlh verejnej správy by mal klesať. V tomto roku by mal dosiahnuť 47,9 percenta HDP a dostane sa tak pod dolné sankčné pásmo.
Návrh rozpočtu predpokladá, že hrubý dlh bude klesať o ďalších 3,1 percentuálneho bodu (p.b.) HDP. Na konci horizontu tak rozpočet verejnej správy očakáva hrubý dlh na úrovni 44,8 percenta HDP.
Rezort financií vopred zaslal návrh rozpočtu zástupcom zamestnancov a zamestnávateľov. Ako prvá sa k návrhu rozpočtu vyjadrila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, ktorá zverejnila hlavné parametre rozpočtu verejnej správy vo svojom stanovisku. Zároveň vyjadrila nesúhlas a odporúča rezortu financií rozpočet prepracovať.
Ministerstvo financií (MF) SR viackrát uviedlo, že pri príprave rozpočtu prihliada na daňovú prognózu a makroprognózu. V tomto roku očakáva rezort horší výber daní a odvodov, v nasledujúcich rokoch by mal byť výpadok výrazne horší. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) už v septembri avizoval, že prepad bude mať negatívny vplyv aj na pripravovaný rozpočet. Okrem toho slovenské hospodárstvo bojuje aj so spomalením. V 2. štvrťroku tohto roka slovenská ekonomika rástla dvojpercentným tempom.
Kamenický preto naznačil, že Slovensko v tomto roku nedosiahne vyrovnané hospodárenie, ako pôvodne plánovalo a skončí v mínuse, za čo si vyslúžil kritiku opozície. Už v septembri hovoril o tom, že došlo k navýšeniu výdavkov na zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, rastu zdrojov pre Environmentálny fond, ale aj k rastu výdavkov na dávky v nezamestnanosti.
Okrem toho s požiadavkami prišli aj koaličné strany, ktoré presadzujú viaceré opatrenia. Len schválené opatrenia parlamentom podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) negatívne ovplyvnia príjmy v objeme 300 miliónov eur. Najväčšie negatívne vplyvy plynú zo zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane, zavedenia zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na vybrané potraviny a 15 percentná sadzba dane z príjmu pre firmy s obratom do 100-tisíc eur.
Vplyv však má aj napríklad zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov a ľudí poberajúcich dávky v hmotnej núdzi, či zavedenie športových poukazov.
Vyriešená stále nie je otázka zvýšenia spotrebnej dane z tabaku, ktorá by do rozpočtu priniesla podľa MF SR v budúcom roku 102 miliónov eur.
Ministerstvo je povinné predložiť návrh rozpočtu tak, aby ho vláda mohla predložiť Národnej rade SR do 15. októbra bežného roka. Do tohto dátumu totiž štáty musia predložiť návrh štátneho rozpočtu na najbližší rok aj na posúdenie Európskej komisii.
Tripartita prerokuje aj dva návrhy zákonov z dielne ministerstva dopravy, a to novelu zákona o územnom plánovaní a novelu stavebného zákona.
Novelou stavebného zákona sa majú spresniť jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania. Upúšťa sa napríklad od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach. Novela zákona o územnom plánovaní má zase priniesť zmeny pre obce a odstrániť nedostatky, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.