Zdá sa, akoby sa politici iba prizerali skutočnosti, že podmienky na podnikanie na Slovensku nie sú ideálne. Namiesto toho, aby priniesli ich zlepšenie a zatraktívnenie, deje sa presný opak.
Takto vidí aktuálnu situáciu množstvo podnikateľov. Paradoxne, ministerstvo hospodárstva hovorí o kontinuálnej snahe v zlepšovaní podnikateľského prostredia na Slovensku. Spomína hlavne opatrenia, ktoré majú priniesť menej papierovačiek.
Vysoká daňová sadzba
Výhrady súkromného sektora aktuálne odprezentoval Klub 500. Ako jeden z významných problémov pomenoval príliš vysoké daňovo-odvodové zaťaženie.
Štát pritom v priebehu posledných rokov na daniach a odvodoch vybral viac peňazí, ako si rozpočtoval. V roku 2018 do štátnej kasy cinklo z daní a odvodov takmer o 1,3 miliardy eur viac, ako bolo plánované. A to máme v rámci V4 najvyššie sadzby, pričom štát vysokú cenu práce nekompenzuje.
„Napriek tomu, že štát vyberá viac, zároveň každoročne zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie. Toto sú veci, ktoré nás netešia, pretože tie odvody potrebné zvyšovať nie je,“ upozornil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Ako príklad na porovnanie si slovenskí podnikatelia zvolili Českú republiku. Náš západný sused má podľa dostupných dát efektívnejšiu verejnú správu a nižšie daňovo-odvodové zaťaženie.
Nepriaznivým faktorom je tiež odvíjanie sa množstva príplatkov od minimálnej mzdy. Tá sa po novom bude stanovovať inak ako doteraz. Od roku 2021 vstúpi do hry automat a určí je výšku ako 60 percent priemernej mzdy.
Samotným problémom pritom podľa podnikateľov nie je zvyšovanie minimálky či nová forma jej výpočtu, ale práve víkendové či sviatočné príplatky. Tie totiž zostali naviazané na minimálnu mzdu, aj keď politici sľubovali opak.
„Slovensko je jedinou krajinou na svete, kde sú tieto príplatky vypočítavané podľa minimálnej mzdy. Vo väčšine krajín sú viazané na priemernú mzdu,“ povedal Gregor. Zamestnávatelia si práve cez priemernú mzdu dokážu dlhodobo plánovať mzdové náklady a vedia, akým spôsobom sa im budú vyvíjať.
Štát sa bráni
Ministerstvo hospodárstva kontruje, že na kvalite podnikateľského prostredia pracuje dlhodobo, a to aj bojom proti zbytočnej byrokracii. Opiera sa tiež o správu Svetovej banky, podľa ktorej sa Slovensko môže zaradiť medzi päť krajín EÚ, v ktorých bol za ostatných 14 rokov zaznamenaný najväčší pokrok v oblasti regulácie podnikateľského prostredia. „Zlepšovanie našej pozície v rôznych rebríčkoch je síce želaným, ale stále iba vedľajším efektom nášho úsilia,“ odkázal rezort.
Faktom je, že Slovensko v rámci indexu globálnej konkurencieschopnosti v 141 hodnotených krajinách sveta zaostáva. Z našich okolitých krajín je na tom horšie už iba Maďarsko. „Prekážkou v podnikaní je u nás dlhodobo najmä neprítomnosť predvídateľnosti a stability podnikateľského prostredia, ale aj vysoké mzdové náklady, ktoré politici ovplyvňujú neprirodzenými zásahmi v snahe o získanie voliča,“ priblížil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.
Už v minulosti podnikatelia upozorňovali, že mzdy u nás rastú oveľa rýchlejšie ako produktivita práce. Laicky povedané – zamestnanci si na seba nedokážu zarobiť. „Keď sa k tomu pridá vysoká byrokratická záťaž, nesystémová a rýchlo sa meniaca legislatíva, motivácia začať podnikať na Slovensku prudko klesá,“ dodáva Lasz.