Priemerný americký pracovník strávi sedem hodín pozeraním sa na obrazovku počítača, čo môže mať za následok syndróm počítačového videnia. „Dlhodobé pozeranie na obrazovku počítača môže mať za následok zrakové problémy, vrátane namáhania očí a dokonca poškodenia sietnice,“ hovorí doktor Ansari. Výskum ukázal, že krátkozrakosť medzi Američanmi vo veku 12 až 54 rokov od roku 1971 vyskočila z 25 na 42 percent, pravdepodobne kvôli viac času strávenému v interiéri pozeraním sa na obrazovky. Ansari preto navrhuje nasledovať pravidlo 20-20-20: Každých 20 minút si dajte 20-sekundovú prestávku, aby ste sa pozerali na niečo vzdialené 20 stôp od vás(čo je približne 6 metrov). „To znižuje namáhanie očí a tiež zvyšuje žmurkanie, ktoré môže upokojiť suché a podráždené oči,“ hovorí. Navyše pozerať sa na obrazovky (vrátane telefónov a tabletov znižuje kvalitu spánku.Pixabay

Viac ako polovica firiem na Slovensku má skúsenosť s kybernetickými hrozbami

Ľuďom chýbajú základné bezpečnostné návyky, konajú často zvykovo a dostatočne nepremýšľajú.

Až 53 percent firiem na Slovensku má skúsenosť s bezpečnostným incidentom. Čím je spoločnosť väčšia, tým viac vníma závažnosť kybernetických hrozieb. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti GAMO, ktorého výsledky prezentovali zástupcovia spoločnosti v utorok na stretnutí s médiami.

Za najväčšiu hrozbu považujú firmy infikovanie IT systémov nežiaducim softvérom (69,5 percenta), internet a jeho slabé zabezpečenie (47,5 percent) a phishing (45 percent). Mnohým nebezpečenstvám sa však dá predísť vzdelávaním zamestnancov. To považuje za najdôležitejšie 48 percent firiem.

Ako uviedol vedúci divízie IT bezpečnosť Ľubomír Kopáček, ľuďom chýbajú základné bezpečnostné návyky, konajú často zvykovo a dostatočne nepremýšľajú, pretože nemajú informácie, s ktorými by mohli pracovať. "Všetky svoje zlé návyky si odnášajú do firiem. To, čo človek urobí súkromne, to urobí aj vo firmách," prízvukuje.

Rizikové sú často mobilné zariadenia - zamestnanci neraz používajú to isté v súkromí aj vo firme. Majiteľ mobilu sa tak môže stať napríklad obeťou phishingu. Keď sa pripojí na neoverenú mobilnú sieť, firemné údaje môže získať akýkoľvek heker.

K záujmu firiem o IT bezpečnosť podľa Kopáčka prispel aj štát. Národný bezpečnostný úrad či Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu šíria povedomie napríklad účasťou na konferenciách. "Toto celé vnímam ako štart do toho, že firmy začali vnímať túto vec," zhodnotil Kopáček. Pozitívny efekt v informovanosti mal podľa neho aj zákon o kybernetickej bezpečnosti či prijatie GDPR.

Kopáček zároveň dodáva, že "zodpovedné firmy sa nielen zaujímajú, ale aj robia". Ak začne firma konať až po útoku, je to neskoro. "Neexistuje subjekt, ktorý by bol nezaujímavý," dopĺňa technický riaditeľ Ivan Luby. Firmy by preto mali dbať na prevenciu a kvalitnú analytiku.

Prieskum o bezpečnostných hrozbách a prioritách slovenských firiem vypracovala spoločnosť Gamo v spolupráci s agentúrou Allmedia4U v máji 2019 na vzorke 118 respondentov.

#KYBERNETICKÁ BEZPEČNOSŤ

Viac ako polovica firiem na Slovensku má skúsenosť s kybernetickými hrozbami

Slovensko má problém s kybernetickou bezpečnosťou. Zaostáva za priemerom EÚ

Viaceré americké noviny zasiahol kybernetický útok. Narušil im tlač a distribúciu

Útokov na firmy pribúda: Až polovica európskych firiem čelila aspoň jednému kybernetickému útoku za posledné dva roky

Huawei: 5G sieť prináša veľké výzvy v kybernetickej bezpečnosti

Kybernetických rizík je čoraz viac. Dá sa pred nimi ochrániť

Zákon o kybernetickej bezpečnosti už potrápil veľa firiem. Za jeho nedodržanie hrozí značná pokuta

Čoho sa vzdávame v mene kybernetickej ochrany?