Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.11.2019, 11:25 Aktualizované dňa 15.11.2019 o 11:54

Rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi, riziká sú vyššie, varuje Šramko

Rozpočtová rada predpokladá, že ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca tohto roka, deficit môže v roku 2020 dosiahnuť 1,8 percenta HDP.

Rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi, riziká sú vyššie, varuje Šramko
Zdroj: HN/Peter Mayer

Vládou schválený rozpočet verejnej správy na roky 2020 až 2022 nie je vo viacerých položkách príjmov a výdavkov verejných financií podložený reálnymi predpokladmi.

Riziká návrhu rozpočtu dosahujú 1,3 percenta hrubého domáceho produktu ročne. V rámci hodnotenia návrhu rozpočtu to v piatok uviedol predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko.

Ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca tohto roka, predpokladá, že deficit môže v roku 2020 dosiahnuť 1,8 percenta HDP a následne sa zvýšiť na 2,0 percenta HDP v roku 2021 a 2,5 percenta HDP v roku 2022.

​Vláda v predloženom návrhu rozpočtu odsúva dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu za horizont roka 2020. V oblasti rozpočtovej politiky tak nepredpokladá splnenie svojho cieľa, ktorý deklarovala v programovom vyhlásení.

Návrh rozpočtu predpokladá v roku 2020 medziročné zlepšenie deficitu na úroveň 0,49 percenta HDP. Rozpočtovým cieľom v rokoch 2021 a 2022 je dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia.

Riziká veľkého rozsahu

Podľa RRZ rozpočet opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu, pričom to potvrdzuje aj zhoršenie odhadu deficitu pre rok 2019 zo strany vlády.

"Príčinou horšieho vývoja rozpočtového deficitu v roku 2019 nie je horší makroekonomický vývoj. Nesplnenie rozpočtového cieľa v roku 2019 je najmä dôsledkom nadhodnotenia nedaňových príjmov a podhodnotenia výdavkov v rozpočte," priblížil Šramko.

Riziká návrhu rozpočtu na roky 2020 až 2022 dosahujú podľa RRZ 1,3 percenta HDP ročne, pričom ide o ich najvyššiu úroveň od začiatku hodnotení RRZ.

​Za predpokladu, že sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka 2019, deficit môže v roku 2020 dosiahnuť 1,8 percenta HDP a následne sa zvýšiť na 2,0 percenta HDP v roku 2021 a 2,5 percenta HDP v roku 2022. "Návrh rozpočtu opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty. Nadhodnocuje nedaňové príjmy, podhodnocuje výdavky samospráv, zdravotníctva a Sociálnej poisťovne," skonštatoval predseda RRZ.

Návrh neodráža cieľ

Návrh rozpočtu predpokladá, že k zníženiu rozpočtovaného deficitu na rok 2020 prispeje pokles investícií o 0,8 percenta HDP.

"Zlepšenie hospodárenia verejných financií obmedzovaním investícií môže byť len dočasné, keďže odsúva potrebu investovania do nasledujúcich rokov. Obmedzovanie investícií tiež nepriaznivo vplýva na potenciálny rast ekonomiky. Na strane výdavkov by preto mali pokračovať revízie výdavkov a výsledné odporúčania by mali vo väčšej miere ovplyvňovať prípravu rozpočtu," podotkol Šramko.

Zároveň poznamenal, že napriek tomu, že vláda deklaruje dlhodobú udržateľnosť ako hlavný cieľ fiškálnej politiky, návrh rozpočtu tento cieľ neodráža. Ak sa prijmú opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zhoršujú vývoj verejných financií v dlhodobom horizonte, nie je podľa RRZ dobré, ak sa to pri príprave rozpočtu nezohľadní.

"Nedávne zmeny v dôchodkovom systéme zhoršili dlhodobú udržateľnosť o 1,0 percenta HDP, čo by sa malo premietnuť do kompenzačných opatrení v rovnakom rozsahu tak, aby sa eliminoval negatívny vplyv týchto opatrení na dlhodobú udržateľnosť. Odsúvanie termínu dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je v rozpore s touto požiadavkou," dodal Šramko.

Môže prísť k nárastu dlhu

RRZ vzhľadom na veľkosť rizík očakáva, že dlh môže v rokoch 2019 a 2020 dosiahnuť úroveň 48,2 percenta HDP, čím by zostal v prvom sankčnom pásme ústavného limitu na dlh.

Bez dodatočných opatrení by prehlbujúci sa deficit v kombinácii s postupným poklesom hraníc sankčných pásiem podľa RRZ viedli v ďalších rokoch k nárastu dlhu na úrovne, ktoré by podliehali sankciám tretieho sankčného pásma.

Splnenie rozpočtových cieľov môže z pohľadu RRZ ovplyvniť aj fakt, že realizácia rozpočtu bude z veľkej časti už v rukách novej vlády. Odlišné priority novej vlády môžu vplývať na spôsob dosahovania rozpočtových cieľov. Príkladom je podľa RRZ prehodnotenie plánovaných výdavkov, ktoré môže viesť k spomaleniu ich čerpania s pozitívnym vplyvom na deficit. Na druhej strane, realizácia nových politík bez prijatia kompenzačných opatrení by mohla riziká, naopak, zvýšiť.

Vláda 14. októbra schválila návrh rozpočtu, ktorý počíta v tomto roku s deficitom na úrovni 0,68 percenta HDP a v budúcom roku by mal byť 0,49 percenta HDP. Hrubý dlh verejnej správy by mal klesať.

V tomto roku by mal dosiahnuť 47,9 percenta HDP a dostane sa tak pod dolné sankčné pásmo. Návrh rozpočtu predpokladá, že hrubý dlh bude klesať o ďalších 3,1 percentuálneho bodu HDP v budúcom roku a na konci horizontu by mal byť na úrovni 44,8 percenta HDP.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.