Vláda prezentuje cieľ vyrovnane hospodáriť v rokoch 2021 – 2022, nešpecifikuje však opatrenia, ako to dosiahnuť. Konštatujú to analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) v analýze návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 - 2022.
Materializácia rizík, na ktoré Národná banka Slovenska (NBS) poukazuje v analýze, ako aj nezrealizovanie chýbajúcich dodatočných opatrení v rokoch 2021 a 2022, môže podľa analytikov ohroziť dodržanie strednodobého rozpočtového cieľa.
Návrh rozpočtu na rok 2020 predpokladá cieľ deficitu verejných financií vo výške 0,49 percenta HDP. V porovnaní s posledným programom stability, keď sa na rok 2020 očakávalo vyrovnané hospodárenie, došlo k uvoľneniu cieľa o -0,5 percentuálneho bodu (p. b.) HDP. V roku 2019 sa nepredpokladá dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia, rozpočet aktuálne očakáva deficit na úrovni 0,7 percenta HDP.
Zároveň rozpočet na roky 2021 a 2022 podľa analytikov vykazuje výrazné odchýlky od rozpočtového cieľa vo výške 0,75, respektíve 1,15 percenta HDP. Scenár NBS predpokladá na rok 2020 deficit až 1,6 miliardy eur, teda 1,6 percenta HDP, čo je takmer o 1,1 miliardy eur viac ako cielený rozpočtovaný deficit.
Odhaduje najmä vyššie čerpanie investícií a bežných výdavkov aj menší objem príjmov z dividend, zavedenia e-kasy a nanomarkerov. V prípade naplnenia rozpočtového cieľa v roku 2020 by mal štrukturálny deficit dosiahnuť úroveň 0,5 percenta HDP, čím by malo dôjsť zároveň aj k splneniu strednodobého rozpočtového cieľa (MTO).
Jeho dodržanie však podľa analytikov ohrozuje materializácia rizík, na ktoré poukazuje NBS, a tiež neuskutočnenie dodatočných opatrení v rokoch 2021 a 2022. "Dlh by mal do roku 2022 aj s výrazným využitím likvidity ostať tesne pod hranicou prvého sankčného pásma len za predpokladu dodržania rozpočtových cieľov do konca roku 2022, teda realizovaním aktuálne chýbajúcich konsolidačných opatrení," uvádzajú analytici ÚMS.