Spoločná európska mena, ktorá začne platiť od prvého januára budúceho roka, by mala pomôcť slovenskému hospodárstvu k rýchlejšiemu rastu, negatívom zase môžu byť o niečo vyššie ceny.
Slovensko je doteraz najchudobnejšou krajinou, ktorá do eurozóny vstúpila. Tvorba hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa je totiž najnižšia spomedzi všetkých štátov euroklubu. "Ideme z veľmi nízkej úrovne konvergencie, čo prinesie vyššiu infláciu. Žiadna iná krajina nevstupovala do eurozóny z takej nízkej úrovne ako my," hodnotí analytik Allianz DSS Mário Blaščák. Reálny rast cien bude podľa neho ešte vyšší ako oficiálne čísla Štatistického úradu.
Citlivejšie má byť preto aj subjektívne vnímanie inflácie. "Ľudia pocítia a už dnes pociťujú zdražovanie aj pri tých položkách, ktoré nie sú zahrnuté do spotrebného koša," hovorí Blaščák. "Najdôležitejšie priame riziká vyplývajú z toho, že Slovensko sa vzdá kurzového neinflačného približovania sa k eurozóne. Bez výmenného kurzu bude vyšší tlak na infláciu. Môže dôjsť k zvýšeniu cien neobchodovateľných služieb, napríklad v hotelierstve," hovorí ekonomický analytik Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda.
Spotreba aj zadlženie
V dôsledku nízkych úrokových mier, ktoré prinesie zavedenie eura, Blaščák aj Gonda očakávajú znížený záujem obyvateľstva o sporenie. Blaščák si myslí, že u Slovákov stúpne spotreba. "Výška úrokových mier bude dlhodobo nižšia, čo bude v praxi znamenať minimálne alebo dokonca negatívne reálne úročenie. To bude ľudí motivovať k vyššej spotrebe, čo vyvinie ešte vyššie inflačné tlaky. V konečnom dôsledku sa vyšší rast HDP premietne do rastu cien," hovorí Blaščák.
Problém s dôchodkami
Gonda však varuje aj pred dlhodobejšími rizikami európskej meny, ktoré však majú svoj pôvod v starých členských krajinách.
"Nie sú vytvorené podmienky na udržanie eurozóny bez dodatočných nákladov. Chýba pružná pracovná sila, pružné ceny a mzdy. Najmä v najväčších krajinách eurozóny pretrvávajú riziká financovania dôchodkových dlhov. Keďže starne populácia, budú musieť prijať reformy, čo politicky veľmi ťažko presadia. Ak ich nepresadia, budú chcieť financovať náklady dôchodkových systémov cez infláciu, čo bude mať neskôr negatívny dosah na obyvateľstvo aj u nás," hovorí Gonda. Prekáža mu aj spôsob zavádzania eura, keďže vraj prehliada špecifiká jednotlivých štátov. "Centralizovaná menová politika je menej účinná k jednotlivým oblastiam, keďže tie majú rôznorodé ekonomické podmienky," hovorí.
Podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa euro prinesie aj silnejší vplyv dôsledkov globálnej úverovej krízy. "Stávame sa súčasťou svetového finančného trhu so všetkým, čo k tomu patrí," hovorí.
Bič na populistov
Na druhej strane však budúce vlády nebudú mať politický priestor na to, aby krajinu zadlžili. Analytici to vítajú.
"Euro bude od slovenských vlád vyžadovať rozumné hospodárenie s verejnými financiami," hovorí Blaščák.
"Zavedenie eura bude zabetónovaním stabilných verejných financií, keďže prijatím eura sa záväzky krajiny nekončia. Stávame sa súčasťou Paktu rastu a stability. Aj Európska centrálna banka pripomenula, že snaha o udržiavanie vyrovnaného hospodárenia musí zotrvať aj po prijatí eura. Nesmie ustúpiť ani blížiacim sa voľbám. Zároveň je to pre obyvateľov istota, že sa nezopakuje prejedanie budúcnosti, ktoré nastalo napríklad v polovici 90. rokov," hovorí Vladimír Vaňo. Ďalšou výhodou je podľa neho "prínos pre rating záväzkov vlády, ktorý môže priniesť zlacnenie štátneho dlhu".
Lákadlo pre investorov
Analytici sa zhodujú aj v tom, že euro bude jednoznačným prínosom pre hospodársky rast a pre zahraničných investorov. "V pokračujúcej súťaži o investorov sa Slovensko dostane o krok pred Česko a Poľsko, keďže bude jedinou krajinou eurozóny, ktorá bude mať hranicu s Ukrajinou. Závisí od toho, ako si s touto výhodou poradí," hovorí Vaňo.
StoryEditor