Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.04.2020, 17:24

Kurzarbeit nemusí stačiť. Prekážkou je nastavenie stropu, tvrdí asociácia

Podľa APZ kurzarbeit nie je príspevok pre firmu, ale pre zamestnanca. Ak má byť pre neho skutočnou pomocou, musí vychádzať z jeho konkrétnej mzdy.

Kurzarbeit nemusí stačiť. Prekážkou je nastavenie stropu, tvrdí asociácia
Zdroj: Reuters

Slovenský model kurzarbeitu, ktorý vláda predstavila v rámci ďalšieho rozšírenia pomoci pre zamestnávateľov a zamestnancov, nemusí byť dostatočným nástrojom na udržanie zamestnanosti.

Tvrdí to Asociácia priemyselných zväzov (APZ), podľa ktorej je prekážkou nastavenie stropu vo výške 880 eur, ktorý predstavuje 80 percent priemernej mzdy na Slovensku.

​Podľa APZ kurzarbeit nie je príspevok pre firmu, ale pre zamestnanca. Ak má byť pre neho skutočnou pomocou, musí vychádzať z jeho konkrétnej mzdy.

Platy zamestnancov v priemyselnej výrobe sú často vyššie ako priemerná mzda v národnom hospodárstve.

Platí to aj pre radových zamestnancov, ktorým priemernú mzdu zvyšujú príplatky za zmennosť, za prácu cez víkend a v noci, či za prácu v rizikovom prostredí.

Rast miezd

Na Slovensku v posledných rokoch bol rast miezd, ktorý predbiehal produktivitu. Spôsobila to najmä celospoločenská objednávka komunikovaná štátom.

"Je paradoxom, že v súčasnosti, v zlých časoch, nepomôžeme práve zamestnancom, ktorí vo forme odvodov, či priamych a spotrebných daní prispeli v minulých rokoch do systému najviac. Tak, ako ani dane a odvody nie sú limitované vopred určenou výškou, nemala by byť limitovaná ani pomoc v horších časoch," konštatuje v stanovisku pre médiá generálny sekretár APZ Andrej Lasz.

Kurzarbeit je podľa APZ moderné opatrenie, ktoré okolité štáty uplatňujú bežne pri znížení dopytu a zhoršení ekonomickej situácie podniku.

Pôvodne bolo určené práve ako pomoc pre ľudí pri prírodných udalostiach, akými sú povodne či zemetrasenia, od ktorých sa ochorenie COVID-19 líši len mierne.

Cieľom kurzarbeitu je krátkodobo prispieť zamestnancovi na mzdu tak, aby neprišlo k jeho prepusteniu a zániku pracovného miesta.

Výrazne nižší 

Príspevok pre zamestnanca sa v zahraničí pohybuje od 80 percent (Slovinsko, Švajčiarsko, Taliansko, Veľká Británia), cez 90 percent (Švédsko, Rakúsko) po 100 percent (Írsko, Dánsko, Holandsko, Nórsko).

Zároveň, mnohé krajiny ako Anglicko, Francúzsko či Nemecko majú navyše odpustené odvody.

V slovenskom priemysle, kde zamestnanec z dôvodov zmennosti často zarába viac ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve, príspevok štátu zďaleka nedosahuje 80 percent jeho mzdy a je výrazne nižší ako v ostatných krajinách Európskej únie.

Na záchranu pracovných miest zamestnancov, ktorí do systému dlhodobo prispievali najviac, štát podľa APZ prispeje najmenej.

"Systém opatrení, ktorý bol predstavený, je krok správnym smerom. Potrebujeme však, aby bol tento krok ešte odvážnejší a razantnejší v záujme záchrany a udržania našej konkurencieschopnosti," dodáva Lasz.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.