StoryEditor

Šéf ČSOB Kollár pre HN: Kúpu OTP by sme mohli mať schválenú na jeseň

26.05.2020, 00:00
Dnes sme ešte radšej, že sme do akvizície išli, hovorí pre HN Daniel Kollár, riaditeľ ČSOB.

Ako koronakríza obmedzovala v pracovnom živote vás?
Najviac asi chýbal osobný kontakt, teda, že sa v rámci pracovného času nemôžete so svojimi ľuďmi bežne porozprávať. Tak ako všetci, aj my sme si museli zvyknúť na nový spôsob fungovania na diaľku. Prvé dni a týždne bola práca na diaľku cez videohovory náročnejšia, ale zvykli sme si.

Prináša podľa vás táto zmena aj nejaké výhody, napríklad úspory?
Áno, vidíme, že od začiatku krízy sa menej cestuje. Vidíme menej áut na cestách aj v garáži máme menej vozidiel. Počas krízy sme mali v práci asi 15 percent zamestnancov. Menej dochádzania znamená, samozrejme, aj nižšie náklady a často väčšiu efektivitu. Preto uvažujeme aj o tom, že po konci krízy sa už nevrátime do starého normálu, ale oveľa menej ľudí bude fyzicky pracovať v centrále a budeme oveľa viac využívať prácu na diaľku. Bol to pre mňa pozitívny šok, ako rýchlo sme sa dokázali digitalizovať v priebehu prvých dní a týždňov.

Je fajn, keď sa kríza dá využiť aj na niečo pozitívne. Musíme však hovoriť aj o vážnejších témach. Tento rok sa pre pandémiu koronavírusu výrazne menila legislatíva. Jedným z hlavných opatrení je odklad splátok. Legislatíva už platí niekoľko týždňov, znamená to, že prvý veľký nápor žiadostí je za nami?
Áno, štatistiky ukazujú, že prvá veľká vlna už odznela. Počet podaných žiadostí bol naozaj vysoký, v našej banke evidujeme v súčasnosti vyše sedemtisíc žiadostí, ktoré sme už aj schválili a k odkladu teda už došlo. Každý deň pribúda ešte niekoľko stoviek, ale už to nie sú také veľké čísla ako boli pred týždňom-dvoma. Vidieť, že kulminácia je za nami a čísla budú nižšie. Celkovo požiadalo o odklad splátok šesť až osem percent retailových klientov. U podnikateľov a pri firmách je toto číslo vyššie, postupne môže dosiahnuť až 20 percent.

Ako tieto čísla vyzerajú v porovnaní s normálnymi časmi?
Aj v normálnych časoch, samozrejme, dochádza k individuálnej neschopnosti splácať, či už je dôvodom strata zamestnania alebo problémy vo firme. Avšak tie počty sú rádovo nižšie.

Využívajú klienti odklad na plných deväť mesiacov, čo je zákonné maximum?
Áno, väčšina žiada o odklad na plný čas. Slovenská legislatíva poskytla lukratívny časový priestor. V okolitých krajinách i v Európe sú odklady maximálne na šesť mesiacov. Je to zrejme správne, pretože na Slovensku sme rýchlo pristúpili k takzvanému lockdownu a ekonomika išla veľmi prudko dole. To vidno aj na štatistikách. Momentálne sme na tom až rekordne zle v porovnaní s inými krajinami. Takže aj reálna potreba či už súkromných osôb alebo firiem bude nie na šesť, ale až na deväť mesiacov. Aktuálne sa zaoberáme aj možnosťou preklenovacích úverov pre firmy, ktoré zatiaľ nie sú naplno rozbehnuté.

K úverovaniu firiem by sme sa ešte mohli vrátiť. Nateraz skúsme viac hovoriť o domácnostiach. Tie sa v posledných rokoch výrazne zadlžovali a teraz prišiel prudký hospodársky prepad. Zrejme všetci klienti ani po uplynutí odkladu nebudú schopní splácať. Ako sa na to pripravujete?
Zatiaľ je príliš skoro hovoriť, čo bude o deväť mesiacov. Nie som zástancom predpovedí o tom, čo bude potom. Je tu absolútne bezprecedentná situácia a vidíme, ako dopadajú predpovede, keď sa napríklad hovorilo o tom, kedy bude kulminovať koronavírus. Najprv sa hovorilo o lete, a pritom už v máji je to, teda aspoň sa zdá, nateraz za nami. Preto dnes nechcem hovoriť, koľko percent ľudí bude alebo nebude vedieť splácať. Tak ako sme neboli pripravení na túto situáciu a zvládame ju dnes, tak budeme reagovať postupne, ako sa situácia bude vyvíjať počas deviatich mesiacov. Samozrejme, aj potom bude možné hovoriť o ďalšom odklade. Momentálne tu je však legislatívny rámec, ktorý je platný na deväť mesiacov. Je veľmi dôležitý, pretože nám umožňuje neevidovať klienta, či už súkromnú osobu alebo firmu, ako takzvaného neplatiča v centrálnom registri a nezhoršuje to jeho schopnosť žiadať o úver.

Objavili sa informácie, že banky si ku klientom zapisujú poznámku, že príčina odkladu je koronavírus. Prečo sa to takto deje?
Je to veľmi jednoduché. Predtým, keď klient nedokázal splácať úvery, bol evidovaný v centrálnom registri ako takzvaný neplatič. Tento záznam sa musel brať do úvahy pri poskytovaní nového úveru, a teda zhoršoval schopnosť jeho úverovania. V súčasnosti všetci klienti, ktorí sa dostali do problémov až v dôsledku koronakrízy, sú evidovaní ako neplatiči z tohto dôvodu. Nepovažujú sa za štandardného neplatiča a nezhorší to ich prístup k úverom v budúcnosti.

Inak povedané, keď o deväť mesiacov začnem platiť, banka mi bude ochotná poskytnúť úver, tak ako keby som túto koronavírusovú pauzu v splátkach nevyužil.
Presne tak. Ešte by...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-04-18 14:50:03 - Feat.: - Title: Kyjev musí rýchlo konať. Dochádzajú mu vojaci, zbrane i munícia, tvrdí pre HN český expert na Ukrajinu Mlejnek 02 - Modified: 2024-04-19 12:46:22 - Feat.: - Title: Korčoka lákali do maďarského rádia. „Neurobil som to,“ hovorí pre HN a spomína červenú čiaru a pád do bahna 03 - Modified: 2024-04-18 22:00:00 - Feat.: - Title: Sulík pre HN: Slovensku chýba právo veta, za povinné rozdelenie migrantov môže Fico 04 - Modified: 2024-04-18 13:30:00 - Feat.: - Title: Čo sú susedské spory a ako sa v nich účinne brániť? Pre HN vysvetľuje advokát 05 - Modified: 2024-04-17 16:30:00 - Feat.: - Title: Útok Iránu na Izrael bol neškodný ohňostroj, myslí si odborník na Blízky východ. Čo bude v konflikte ďalej?
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
20. apríl 2024 02:16