Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
27.05.2020, 00:00

Podnikatelia idú žalovať štát, chcú náhradu. Podklady k debate pripraví podpredseda vlády Holý

Úspech žalôb podnikateľov by závisel od toho, či boli opatrenia štátu primerané.

Podnikatelia idú žalovať štát, chcú náhradu. Podklady k debate pripraví podpredseda vlády Holý
Zdroj: HN/ Pavol Funtál

Zatvorené prevádzky majú za posledné mesiace v účtovníctve hlboké straty. A tento účet chcú vystaviť štátu. Podnikatelia sa dožadujú väčšej pomoci, inak hrozia žalobami. „Stav je vážny a pomoc považujú podnikatelia za nedostatočnú,“ povedal na včerajšej HN konferencii Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov. „Je množstvo subjektov, ktoré dnes oslovujú advokátov a idú pripravovať žaloby na štát.“ Kľúčom k týmto súdnym ťahaniciam môže byť 20. článok Ústavy. Ten hovorí, že za obmedzenie vlastníckeho práva prináleží primeraná náhrada.


Náhrada, ktorá zásadne vyváži ujmu
Požiadavky zamestnávateľov sú jednoznačné. „Na rokovaní tripartity sme navrhli, aby bol prijatý zákon o náhrade škôd spôsobených zatvorením prevádzok,“ hovorí Machunka. Nemuselo by to podľa neho znamenať, že firmy budú od štátu vyžadovať, aby im preplatil 100 percent škôd. Malo by to však zásadne vyvážiť ujmu, ktorá podnikom vznikla. Pomoc, ktorú už od štátu dostali, by si od tejto sumy odrátali. Podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Hollý dostal za úlohu pripraviť podklady, od ktorých sa budú ďalšie rokovania odvíjať. „Bude to na právnikoch, aby si to vydiskutovali,“ odkázal štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec.


Verziu bez súdov podnikatelia preferujú pravdepodobne aj preto, lebo úspech nemajú istý. „V novodobej ére súdnictva je to výnimočná situácia, s niečím takým sme sa nestretli,“ povedala advokátka firmy Stentors Lenka Katríková. V prípade, že by firmy chceli od štátu vysúdiť nejaké peniaze, mohli by podľa nej ísť cestou správnej žaloby alebo priamo ústavnej sťažnosti. V oboch prípadoch by potom sudcovia zvažovali, či bolo vládne opatrenie primerané k mimoriadnej situácii. „Rozhodovali by o proporcionalite, teda či právo na ochranu zdravia v tomto prípade prevažovalo nad ich právom na podnikanie,“ zdôraznila Katríková. Rozhodnutie by však podľa nej bolo na slobodnej úvahe sudcov. A žiadny advokát teraz nedokáže povedať, ku komu by sa nakoniec priklonili.


Pomoc len pre fitnescentrá
Úspešnosť týchto žalôb môže ovplyvniť aj fakt, že okrem Ústavy chýba konkrétna legislatíva, ktorá by určovala detaily kompenzácie. „V Česku ešte pred krízou prijali špecifický zákon, ktorý v takýchto prípadoch priznáva právo na kompenzáciu. U nás máme iba letmé spomenutie v Ústave, právny stav je iný,“ dodal Oravec. Český zákon o krízovom riadení takisto nie je konkrétny. Spomína len, že štát je povinný nahradiť škody spôsobené krízovými opatreniami. Je však otázne, do akej miery. Podobne ako u nás, českí podnikatelia preferujú mimosúdne vyjadrenie, v ktorom by im štát preplatil aspoň polovicu škôd vzniknutých počas pandémie.


Koľko peňazí budú firmy od štátu žiadať, nie je jasné. „Každý bude férovosť vnímať inak,“ predpokladá Daniel Krakovský z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov, ktorá združuje zatvorené prevádzky. Negatívne vnímali oznámenie, že vláda sa chystá pomôcť fitnescentrám poukazmi. „Podpora by nemala byť diskriminačná,“ povedal Krakovský a pripomína, že aj obchody mali veľké straty zo sezónneho tovaru, ktorý nemohli predať vôbec alebo hlboko pod maržami. Prioritou je však pre nich dosiahnuť rýchlosť a dôslednosť pomoci a úplné odpustenie mzdových nákladov na zamestnancov vrátane daní a odvodov. „Škody sú u mnohých obchodníkov v státisícoch až miliónoch eur. Úvery sú v takýchto prípadoch len oddialením klinickej smrti,“ dodal.


Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.