Sledujte nás na Instagrame
@hospodarske_novinyZamestnávatelia trvajú na tom, aby sa minimálna mzda zmrazila, odborári trvajú na zvýšení.
Scenár je to už tradičný: rok čo rok sa odborári a zamestnávatelia stretnú, aby sa dohodli na podobe novej minimálnej mzdy, ale nepodarí sa. Bez konsenzu sa rozišli aj teraz, pričom ministerstvu práce hlásia nedohodu o najnižších platoch už 15 dní pred termínom. Dôvod je prostý.
Každý trval na svojom a nebol ochotný ustúpiť. Kým zamestnávatelia žiadajú ponechanie minimálky na súčasných 580 eurách, odborári chcú ísť v duchu platného automatu a žiadajú jej zvýšenie na 60 percent priemernej mzdy, čo by budúci rok bolo 656 eur.
A to napriek tomu, že šéf Konfederácie odborových zväzov Marián Magdoško ešte koncom mája hovoril, že sú v týchto krízových časoch realisti. Zamestnávatelia majú popri zmrazení aj ďalšie dve požiadavky.
Od minimálky chcú odpojiť všetky na ňu naviazané príplatky a zrušiť jej delenie na šesť úrovní podľa náročnosti práce. O výsledku rozhodne vláda. Isté je, že najnižšie platy by mali aspoň nejako vzrásť, ale súčasný automat prekope a dôjde k systémovým zmenám.
Podľa informácií HN je v koalícii schodné najmä spomínané odviazanie príplatkov. V hre sú však až štyri cesty a ich rôzne kombinácie, ako nastavenie minimálky zmeniť:
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.