Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.07.2020, 00:00

Šéf Slovenských elektrární pre HN: Pre Vojany musíme nájsť inú budúcnosť, alebo ich definitívne zatvoriť

Rozhodnutie, že uhlie už v Novákoch a vo Vojanoch mať nebudeme, sme spravili. Štát musí zmeny odobriť do augusta, inak sú projekty ohrozené, hovorí pre HN generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

Šéf Slovenských elektrární pre HN: Pre Vojany musíme nájsť inú budúcnosť, alebo ich definitívne zatvoriť
Zdroj: V. ŠIMÍČEK

Tepelné elektrárne majú u nás svoje dni zrátané. Dôvod je jednoduchý: uhlie, ktoré spaľujú, musíme draho dovážať, poplatky za emisie sú čoraz vyššie, avšak cena elektriny na burze nerastie tak, aby pokryla všetky náklady. Aby sa vyhli hromadnému prepúšťaniu v regióne s takmer 11-percentnou nezamestnanosťou, Slovenské elektrárne už niekoľko rokov udržiavajú východoslovenské Vojany v prevádzke s malou stratou alebo na nule. Od februára však majú kotly vypnuté.


Spaľovať sa má odpad
„Vlani sa dostali do niekoľkomiliónovej straty, preto sme dospeli k záveru, že im musíme nájsť inú budúcnosť, alebo ich definitívne zatvoriť,“ potvrdil v rozhovore pre HN generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček. Firma je podľa jeho slov pripravená Vojany prevádzkovať ďalej, ale iba ak im štát povolí prechod na spaľovanie druhotného odpadu. Aktuálne podnik finišuje s poslednými testmi. „Zmena palivovej základne je vítaná, predovšetkým, ak odpad bude slovenského pôvodu, čím zvýšime našu energetickú bezpečnosť a znížime ekologickú stopu,“ hodnotí stratégiu Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.


Verdikt padne v auguste

Zachovanie produkcie elektriny vo Vojanoch je podľa neho dobré nielen pre zamestnanosť, ale aj pre ponuku podporných služieb pre stabilitu siete v regióne do budúcnosti. „Na druhej strane, Slovenské elektrárne nemajú dôvod prevádzkovať stratovú elektráreň a nejaké dotačné programy zo strany štátu by tiež neboli vhodné,“ dodáva Badida. 

Čas sa však zemplínskej elektrárni kráti mimoriadne rýchlo. Slovenské elektrárne totiž informovali, že sú ochotné čakať už len do augusta. Ak dovtedy skúšky s tuhým druhotným palivom nevyjdú alebo nedostanú zelenú od envirorezortu, Vojany končia.

Nedávno ste zverejnili výročnú správu za rok 2019. Slovenské elektrárne vlani zvýšili zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi, EBITDA, o 17 percent na 342 miliónov eur. Čím to bolo spôsobené?
V zásade sa na tom podieľali tri komponenty. Jedným z nich je cena elektriny, ktorá hrala v náš prospech. Na prevádzkových nákladoch sme v rámci spoločnosti ušetrili 26 miliónov eur. A v neposlednom rade sme mali medziročne vyššiu výrobu z jadra a vodných zdrojov.


Tento rok sa začal dosť dramaticky, celková spotreba elektriny na Slovensku sa pre epidémiu medziročne znížila o vyše 10 percent. Ako sa firme darilo prvých šesť mesiacov a ako to ovplyvní hospodárenie firmy?
Pokles spotreby v tomto roku je drastický. Treba si však uvedomiť, že už rok 2019 v porovnaní s rokom 2018 sme zaznamenávali zhruba dvojpercentný pokles. Je to teda dvojročný trend znižovania spotreby, čo prirodzene tlačí aj na trhovú cenu elektriny. My predávame elektrinu na tri roky dopredu, a preto sme čiastočne chránení pred poklesmi, ktoré môžu nastať ako dôsledok zníženia spotreby. Tento rok predávame produkciu 2021, 2022 a 2023. Na budúci rok sú naše kapacity už takmer vypredané, na rok 2022 je tiež predané významné percento a na ten ďalší predávať aktuálne začíname.


V dôsledku nižšej spotreby sa prepadla aj cena elektriny na burze. Obchodníci sa „prebytočnej“ komodity zbavovali s veľkými stratami, priemerná cena klesla z 50 na 20 eur za megawatthodinu. Ako sa prepad dotkol Slovenských elektrární?
Pokles cien spôsobený pandémiou koronavírusu, a teda zníženou spotrebou, má dosah najmä na spotové ceny. Ako som spomínal, my predávame elektrinu takpovediac do budúcnosti, preto sme významne neutrpeli prepad spotových cien. Pokles spotu však tlačí dolu aj forwardové ceny. Našťastie, tak ako sme videli prudký pokles cien začiatkom roka, postupne sa už vrátili k pôvodným hodnotám a dnes predávame za ceny pred koronakrízou. Negatívny dosah by vznikol až vtedy, keby trend poklesu spotreby trval dlhšie a spotreba by sa nevrátila na pôvodné úrovne. To sa ukáže v nasledujúcich mesiacoch. Ak by napríklad medziročná spotreba v roku 2020 oproti roku 2019 klesla o 10 percent a viac, určite by to ovplyvnilo ceny v nasledujúcich rokoch. My sme minimálne do roku 2021 poistení spomenutým predajom.


Pripravujete sa aj na možnosť, že sa dostanete do mínusu?
Vlani sme zlepšili náš hospodársky výsledok o 17 percent a predbežné čísla roku 2020 nám signalizujú podobné zlepšenie aj v tomto roku.


Podľa koaličnej SaS hrozí Slovenským elektrárňam platobná neschopnosť. Štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek už predvlani upozorňoval, že ak Mochovce nebudú dokončené v roku 2020, „banky si elektrárne rozoberú na súčiastky“.
Je v najväčšom záujme bánk, manažmentu a akcionárov Slovenských elektrární, aby Mochovce boli dostavané a spustené. Verím, že banky sú skôr pripravené podporiť nás a počkať, doterajšie odklady dostavby a zvýšenia rozpočtu akceptovali. Vzhľadom na progres v dostavbe tretieho bloku je najracionálnejšie, aby projekt dokončili Slovenské elektrárne. Akákoľvek iná alternatíva môže spôsobiť len ďalšie predĺženie dostavby.


Nedávno sa štátny tajomník tiež vyjadril, že by sme mali prijať zákon, aby si štát udržal nad elektrárňami kontrolu. Ako to vnímate?
K tomu, či súčasná vláda bude implementovať opatrenia na to, aby dostala Slovenské elektrárne pod kontrolu štátu, sa nemôžem vyjadriť, to má v rukách vláda.


SaS tiež vo volebnom programe uviedla, že sa firma môže dostať do rúk „skupín ohrozujúcich životné záujmy Slovenska“. Traja najväčší veritelia firmy sú ruská banka Sberbank, talianska agentúra SACE a Česká exportní banka. Koľko máte veriteľov celkovo a do akej miery sú tieto obavy opodstatnené?
Slovenské elektrárne financuje 23 bánk. A nemám žiadnu informáciu o tom, že by sa k majetku spoločnosti mohol dostať niekto, kto by mohol ohrozovať Slovensko. Ja som presvedčený o tom, že nie je ani v záujme bánk vlastniť, respektíve predať Slovenské elektrárne. To by sa mohlo stať iba vtedy, ak by sme neboli schopní splácať svoje záväzky a išli do konkurzu. A ešte som nepočul ani o jednom konkurze, z ktorého by banky vyšli so ziskom. Dnes, napriek našej zadlženosti a odkladu dostavby Mochoviec, sú banky pomerne trpezlivé a veria nám.


Spomínate výšku zadlženia. Podľa vašich údajov ste momentálne na úrovni zhruba 11-násobku EBITDA, teda ste si takpovediac požičali 11-ročný zisk spoločnosti. To sú takmer štyri miliardy eur. To jednoznačne neznie ako zdravé. Na základe čoho vám banky stále veria?
Treba objektívne povedať, že naša zadlženosť je dnes vysoká. Na druhej strane, po spustení Mochoviec sa pri dnešných cenách elektriny veľmi rýchlo dostaneme na zdravú úroveň. Dokonca budeme vďaka predaju elektriny generovať taký zisk, že buď začneme vyplácať dividendy, alebo hľadať nové projekty na investovanie. Súčasná zadlženosť je pomerne prirodzená, stavba jadrovej elektrárne je pre spoločnosť našej veľkosti investične veľmi náročná.


V čom je to problematické?
Zoberte si napríklad francúzsku EDF. Majú 58 reaktorov a idú stavať 59. To sa realizuje omnoho jednoduchšie, ako keď máte postavené dve elektrárne a idete stavať tretiu. Preto to ani naša súvaha nevie tak dobre uniesť, a preto vzniká všetka kritika a obavy. Lenže životný cyklus infraštruktúrnych investícií je taký, že sa dostanete do extrémneho zadlženia, ale potom ho aj extrémne rýchlo znížite. V inom sektore by vás na takúto mieru zadlženia banky ani len nepustili. Nemožno si predstaviť, že by napríklad predaj tenisiek medziročne zažil taký boom, že by obchodník dokázal znížiť dlh z 11-násobku na troj- až štvornásobok EBITDA v priebehu štyroch rokov. My však vieme, za koľko budeme predávať našu elektrinu o tri roky, čiže sme v úplne inej situácii, a preto nám banky veria.


Omeškanie Mochoviec v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 o minimálne šesť mesiacov potvrdil aj Úrad jadrového dozoru. S tým, že aktuálne nie je reálne možné odhadnúť, kedy budú môcť byť úplne dokončené a spustené. Ako to vidíte vy?
Samozrejme, že COVID-19 má dosah na dostavbu. V priebehu niekoľkých dní sa počet pracovníkov na stavbe znížil na pätinu a trvalo mesiace, kým sme sa dostali do normálu. Situáciu aktuálne analyzujeme. Na konci júla budeme presnejšie vedieť, aký bude harmonogram dokončenia a spustenia.


Slovenská vláda má v SE pod kontrolou 34 percent akcií. Zvyšný podiel má spoločnosť Slovak Power Holding, ktorú rovnakým dielom vlastní taliansky koncern Enel a EPH. Po dokončení oboch blokov Mochoviec podľa skorších informácií plánuje Enel odpredať svoj podiel. Stále tento plán platí?
To je primárne otázka pre akcionárov, ale aj ja to chápem tak, že po dostavbe Mochoviec 3 a 4, ktorá je zodpovednosťou Enelu, sa v zásade predpokladá predaj podielu Enelu na EPH.


Vlani v tejto súvislosti prejavil záujem v mene štátu aj bývalý minister hospodárstva Peter Žiga. Je možnosť, že štát zvýši svoj podiel v Slovenských elektrárňach?
Opäť je to otázka pre akcionárov. Nie som si vedomý toho, že by existovala opcia pre štát na získanie podielu Enelu.


Môžete odhadnúť, koľko bude podiel Enelu stáť? Zhodnotil sa, alebo bude „cena“ nižšia, ako sa predpokladalo?
To je otázka pre zástupcov Enelu. Niekoľkonásobné posunutie sprevádzkovania Mochoviec 3 a 4 a zvýšenie rozpočtu však určite nezvyšuje hodnotu spoločnosti.


Podľa aktuálnych údajov SE ste zvýšili produkciu elektrickej energie a držíte si tak status najväčšieho výrobcu elektriny na Slovensku. Ešte vlani bola vaša produkcia na dlhodobom minime. Ktoré zdroje najviac pridali, aké boli najvýraznejšie zmeny oproti minulým rokom?
Výroba elektriny z tepelných elektrární ide za posledné roky prudko nadol, a to sa prejavilo na číslach celkovej výroby. V prípade Vojan je to spôsobené hlavne situáciou na trhu. Na druhej strane sa v náraste v roku 2019 odzrkadlila dĺžka odstávok jadrových elektrární, keďže z jadra vyrábame najväčšiu časť produkcie. To je pre nás zaujímavé aj ekonomicky, pretože jadrové elektrárne negenerujú CO2, a tým šetríme na emisných povolenkách. Preto venujeme veľkú pozornosť dĺžkam odstávok a výroba z jadra je pre nás kľúčová .


Emisie CO2, prepočítané na celkovú elektrinu dodanú Slovenskými elektrárňami do elektrizačnej sústavy, ste v roku 2019 dostali na historicky najnižšiu úroveň, pričom medziročne klesli o vyše 20 percent. Ako ste to dosiahli? Ako budete znižovať emisie ďalej?
Najväčším faktorom bola už spomínaná znížená výroba v elektrárňach na hnedé a čierne uhlie v Novákoch a vo Vojanoch. Tým klesá aj naša produkcia CO2. Minulý rok sme dodali do siete 92,5 percenta elektriny bez emisií. Trend je teda pozitívny a tento rok produkciu emisií znížime ešte výraznejšie. Chceme sa postupne priblížiť k nulovej produkcii emisií.


Viete vyčísliť zníženie emisií na tento rok?
V prípade CO2 by sme mali dosiahnuť tento rok pokles takmer o 28 percent, zníženie očakávame aj v prípade ďalších znečisťujúcich látok.


Prevádzkovatelia distribučných, ako aj prenosovej sústavy v roku 2019 naďalej účtovali výrobcom elektriny platbu za prístup do distribučnej a prenosovej sústavy, takzvaný G-komponent. Táto téma rezonuje najmä u menších výrobcov, no týka sa aj Slovenských elektrární. Ako situáciu riešite?
Pevne veríme, že nový šéf regulačného úradu napraví túto deformáciu trhu vzhľadom na to, že v okolitých krajinách, s ktorými my súperíme na komoditnom trhu, výrobcovia takéto poplatky nemajú. Čiže ten poplatok je diskriminačný. A keďže na rôznych napäťových úrovniach na Slovensku sú rôzne poplatky, dochádza k diskriminácii aj medzi hráčmi na domácom trhu. My sme G-komponent napadli aj na súde. Zároveň neustále apelujeme na relevantné štátne orgány, aby bol akýkoľvek výber poplatkov v súlade s právom Európskej únie.


V akom štádiu je vaša žaloba? O akú sumu sa súdite?
Diskriminačný poplatok, ktorý naši konkurenti v zahraničí platiť nemusia, predstavuje pre nás zhruba 10 – 11 miliónov eur ročne. Elektrárne sa pre G-komponent súdia so všetkými distribučnými spoločnosťami. Konania prebiehajú, rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

Na vašom prípade je zaujímavé, že sa súdite so Stredoslovenskou distribučnou, ktorá patrí pod rovnakého akcionára ako SE, teda EPH. Ako sa to premieta do sporu?
Napriek skutočnosti, že tak Slovenské elektrárne, ako aj Stredoslovenská distribučná majú spoločných akcionárov. EPH a štát, sú to samostatné subjekty, ktoré sú povinné postupovať v súlade so zákonom. To znamená, že sú povinné podniknúť kroky na ochranu svojich práv a záujmov. Manažment Slovenských elektrární postupuje v súlade s týmto pravidlom.

V tejto súvislosti by som sa chcela opýtať na osud uhoľných elektrární Nováky a Vojany. V čom sú prípady jednotlivých elektrární špecifické, čo ich čaká?
Obe elektrárne sú dnes v zásade na konci svojej technickej životnosti. Nováky musíme zavrieť v roku 2023 na základe rozhodnutia Európskej únie, čo rešpektujeme. Výroba z hnedého uhlia sa skončí a my sa aktuálne zaoberáme najmä tým, akým spôsobom budeme dodávať teplo do okolitých miest, do Prievidze, Novák a Zemianskych Kostolian. Vojany sú vypnuté od februára. Vlani sa dostali do straty, pretože nožnice medzi cenou elektriny, cenou uhlia a povoleniek CO2 sa tak roztvorili, že sme dospeli k záveru, že pre Vojany musíme nájsť inú budúcnosť, alebo ich zatvoriť definitívne.


Čo by mala byť tá „iná budúcnosť“?
Takzvané tuhé druhotné palivo – TDP. Vyrába sa z nerecyklovateľných materiálov, napríklad kartónov alebo jemných vreciek, s prímesou biomasy, ktoré by sa vo Vojanoch spaľovali namiesto dnes spaľovaného čierneho uhlia. To dovážame z Ruska a je extrémne drahé. Z celkovej ceny uhlia až dve tretiny tvorí doprava. Kým totiž príde z Ruska na Slovensko, musí prejsť nákladnými vlakmi tisícky kilometrov. To všetko robí výrobu absolútne nerentabilnou a neekologickou. Rozhodnutie, že uhlie už vo Vojanoch spaľovať nebudeme, sme spravili. Teraz musíme dokončiť testovanie nového druhotného paliva a získať povolenie od príslušných úradov. Pri doterajšom spaľovaní TDP sme dokázali splniť nielen súčasné, ale aj prísnejšie environmentálne limity, ktoré budú platiť budúci rok.


Odkiaľ plánujete toto nové palivo získavať? Na Slovensku máme ambície znižovať produkciu odpadu, budete ho mať dosť na to, aby elektráreň fungovala?
Primárne toto palivo plánujeme získavať zo zdrojov na Slovensku. Je však nevyhnutné podporiť trh s takýmto palivom. Toto palivo totiž nie je odpad, aký sa spaľuje napríklad v cementárňach. Kým my by sme vytvorili trh na separáciu odpadov a platili by sme separovateľom a výrobcom paliva, tak cementárne dnes, naopak, za spaľovanie odpadu peniaze dostávajú. Na Slovensku už dnes existuje niekoľko výrobcov schopných dodávať takýto typ paliva, len potrebujú stabilný odbyt v dostatočnom objeme. Vedieme s nimi diskusie a oni sami deklarovali záujem budovať separačné kapacity na to, aby nám vedeli dodávať dostatok zdrojov na výrobu elektriny vo Vojanoch. Vidíme teda záujem trhu, bolo by to prospešné aj pre Slovensko, pretože kým ten trh nebude existovať, nebude motivácia viac separovať.


Ako bude táto zmena elektrárne vyzerať v praxi? Koľko to bude stáť?
Vo Vojanoch hovoríme o investícii v hodnote pár stoviek tisíc eur, aj vzhľadom na to, že spaľovanie sme už otestovali a vieme, že uhlie tam dokážeme nahradiť bez výraznejších nákladov. Navyše nové palivo má podobnú výhrevnosť ako čierne uhlie, avšak o polovicu nižšie emisie CO2. V Novákoch na to, aby sme boli schopní dodávať teplo aj po roku 2023 pre všetkých odberateľov, budeme musieť investovať približne 18 miliónov eur na vybudovanie nového zdroja tepla, konkrétne plynovej a biomasovej kotolne. Navyše v porovnaní s dnešnou prevádzkou dôjde k zníženiu emisií CO2 o 99 percent. Oboma projektmi teda výrazne zlepšíme životné prostredie v regióne aj na celom Slovensku.


Aké sú vaše plány s Novákmi v kontexte transformácie regiónu? Máte prístup aj k eurofondom?
Väčšina dotácií bola doteraz určená pre spoločnosť Hornonitrianske bane – HBP. Dlhodobo intenzívne komunikujeme s vládou a s tímom, ktorý sa zaoberá transformáciou tohto regiónu. Vláda najala expertov Európskej investičnej banky, ktorí nezávisle posudzujú alternatívy nového zdroja tepla. Naše riešenie sme im ponúkli približne pred pol rokom, poskytli sme všetky podklady a čakáme na rozhodnutie, pre ktorú verziu dodávok tepla sa vláda rozhodne. My sme si svoju úlohu splnili. Stále sa však čaká na podklady zo strany HBP. Ďalšie posuny ohrozujú celý projekt, pretože ak rozhodnutie nepadne toto leto, je ohrozená schopnosť ktorejkoľvek zvolenej alternatívy zrealizovať projekt do januára 2024. Súčasná vláda bude musieť rozhodnúť v priebehu júla až augusta, akým smerom sa tepelná energetika v tomto regióne ďalej uberie.

Kto je Branislav Strýček
Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenských elektrární je od roku 2018. V spoločnosti pôsobí od roku 2005, zastával posty finančného riaditeľa a riaditeľa pre obchod a reguláciu. Členom predstavenstva je od roku 2009.

Pôsobí taktiež ako člen predstavenstva poisťovne Elini a člen predstavenstva združenia Eurelectric, ktoré zastupuje európsky energetický priemysel. Pred nástupom do Slovenských elektrární získal skúsenosti v rôznych riadiacich pozíciách v spoločnostiach Emerson a Andersen na Slovensku, v USA a v Taliansku. Má inžiniersky titul z STU v Bratislave, finančné vzdelanie ACCA získal v roku 2004 a od roku 2009 je držiteľom titulu MBA London Business School.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.