Investovanie v druhom dôchodkovom pilieri nie je pravdepodobne navždy stratené. Ministerstvo práce totiž nevylučuje opätovné predĺženie sledovaného obdobia, podľa ktorého sa bude určovať, či DSS-ky budú mať nárok na odplatu za zhodnotenie - 5,6 percenta alebo, naopak, budú musieť doplácať zo svojho. "Podľa názoru ministerstva práce v prípade, že sa v budúcnosti podarí skonsolidovať finančný trh, skrátené obdobie posudzovania nebude nevyhnutné. Dá sa predpokladať, že v takom prípade dôjde k návrhu na predĺženie sledovaného obdobia,“ povedal HN hovorca rezortu Michal Stuška. O koľko by sa mohlo predĺžiť, sa zatiaľ nevie.
| Komentár HN |
| Pre dobro občanov tohto štátu Nadviazanie poplatkov DSS-iek, ktoré si vyberajú za správu penzijných fondov na ich výnosy, sa čoraz viac ukazuje ako nepremyslený ťah. Najprv sa malo hodnotiť obdobie 60 mesiacov. |
Aj keď vláda pred necelými dvoma týždňami schválila návrh s hodnotiacim obdobím 60 mesiacov, minulý týždeň prešiel parlamentom pozmeňovací návrh, ktorý ho skrátil len na šesť mesiacov. Táto zmena však mení od základu princíp druhého piliera, keďže pol roka je príliš krátky čas na to, aby správcovia dôchodkových úspor mohli efektívne zhodnocovať peniaze sporiteľov. "Je to naozaj málo a buď spoločnosti pôjdu do rizika, ktoré sa im nemusí vyplatiť, alebo si vyberú možnosť bankových úložiek,“ reagoval analytik ČSOB Marek Gábriš.
Žiadny rozdiel
V súčasnosti má každá dôchodková spoločnosť na výber tri penzijné fondy - rastový, vyvážený a konzervatívny. Sporiteľ mal ešte pred vstupom do systému, ale aj v čase, keď už bol jeho súčasťou, možnosť si jeden z nich vybrať. Takéto prerozdelenie sa však od 1. júna, teda od účinnosti schválenej novely o starobnom poistení, prakticky skončí. Penzijné spoločnosti totiž budú investovať konzervatívne vo všetkých fondoch.
Napríklad v rastovom fonde až 80 percent majetku mohli správcovia investovať do akcií s tým, že v dlhodobom horizonte sa aj predpokladal najvyšší výnos. Vo vyváženom to bola polovica úspor do akcií a polovica do dlhopisov a peňažných investícií. A v poslednom, konzervatívnom, museli investovať len do dlhopisov a peňažných investícií s tým, že sa predpokladá aj najnižší výnos pri najvyššej bezpečnosti.
Správcovia úspor práve kvôli polročnému sledovanému obdobiu budú musieť svoju stratégiu zmeniť. Nebudú chcieť totiž riskovať prípadné znehodnotenie peňazí sporiteľov za taký krátky čas a potom s tým súvisiace doplácanie istiny. "Ja som presvedčený, že šesť mesiacov nie je dobré riešenie pre druhý dôchodkový pilier,“ reagoval predseda Asociácie DSS Peter Socha. Podľa neho tak budú spoločnosti nútené investovať iba do termínovaných vkladov.
Keď sa skončí kríza
Aj keď rezort práce už necelý týždeň po schválení novely počíta s možným predĺžením sledovaného obdobia a s návratom ku klasickému investovaniu v druhom pilieri, podľa Gábriša je otázne, či bude vôľa aj potom. "Neviem si veľmi predstaviť, kto povie, že kríza sa skončila a finančné trhy sa upokojili,“ konštatoval Gábriš. Podľa Miroslava Šmála, hovorcu ministerstva financií, sú úvahy o samotnom predlžovaní zatiaľ zbytočné. "V tejto chvíli by bolo predčasné o tomto diskutovať,“ dodal Šmál.