4,5 miliardy do investícií. Rast EBITDA, zároveň s tým do roku 2050 čistý nulový producent CO2. To je vízia skupiny MOL do roku 2030 a ďalej. Čo to znamená pre náš Slovnaft?
Slovnaft ako člen skupiny bude robiť to isté, teda hľadať príležitosti. Chceme ho pretransformovať vo výraznejšej miere na firmu zameranú na plasty a chémiu. Našou ambíciou je mať rovnováhu medzi pohonnými hmotami a plastmi na úrovni 50 na 50, keďže predpokladáme pokles spotreby fosílnych palív.
Pôvodné plány hovorili o dosiahnutí tohto cieľa do roku 2030. Platí to?
Môže to byť aj skôr. Závisí to od toho, kedy padnú rozhodnutia v oblasti investícií. Tie so sebou prinášajú aj isté finančné náklady. Teraz musíme vytvoriť plán investícií, aby sme do roku 2030 dosiahli spomínaný pomer. Predpokladám, že to stihneme, ale možno sa nám to podarí ešte predtým. Je totiž možné, že investície budú najskôr v Slovnafte a potom v iných krajinách.
V stratégii sa spomínajú dva investičné cykly. Koľko z toho pôjde Slovnaftu, do akých oblastí a kedy to bude? To sú zrejme tri hlavné otázky.
Ak chceme hovoriť v hrubých číslach, tak máme 4,5 miliardy na investície. Z toho vieme, že Slovnaftu by mohlo pripadnúť približne 500 až 600 miliónov, ak neurobíme niečo nové. Ak budeme rozvíjať to, čo máme, prípadne portfólio dopĺňať. Ďalšie investície budú smerovať hlbšie a hlbšie do biznisu petrochémie, pričom sa bude rozhodovať, do ktorých krajín to pôjde. Približne dve miliardy idú do downstreamových oblastí, z tohto balíka pôjdu aj spomínané zdroje pre Slovnaft. Miliarda je na rozdelenie a v krátkom období sa má rozhodnúť, kam pôjde. Závisí to od veľa faktorov. Aké je v danej krajine ekonomické a podnikateľské prostredie, aká je politická situácia. To všetko s tým súvisí.
Pri letmom pohľade na oblasti, ktoré spadajú pod stratégiu, sa možno vylučovacou metódou dostať k dvom sféram, ktoré by mohli byť z pohľadu rozvoja zaujímavé aj pre našu rafinériu. Obehové hospodárstvo a vodík. Premýšľam správne?
Obehové hospodárstvo vnímame na úrovni skupiny ako nový pohľad na tie isté veci. Dlhodobo sme vyrábali plasty. Naše investície boli smerované tak, aby sme držali trend s dopytom. Takže do automobilového či obalového priemyslu. Teraz hovoríme: V poriadku, ak tvrdíme, že svet sa mení a zelené aspekty sa dostávajú do popredia, tak môžeme vymýšľať nové oblasti alebo sa na to pozrieme inak. Takže, vyrábame plasty. Ale čo s nimi bude v budúcnosti? Akú majú životnosť? Ak chceme byť úspešní v obehovom hospodárstve, mali by sme sledovať životnosť plastov a skúsiť ich dostať späť do ekonomiky. Teda z toho, čo sme vyrobili dnes, skúsme v budúcnosti vyrobiť dva-, trikrát iný produkt. Preto sme si povedali dobre, budeme premýšľať, čo s tými odpadmi.
Hovoríme len o plastoch?
Je to aj oveľa širšia otázka. V Maďarsku premýšľame nad tým, že chceme byť súčasťou tej veľkej množiny. Všetky odpady, ktoré sa produkujú v Maďarsku, chceme nejako pokrývať my, chceme byť súčasťou reťazca zbierania a recyklácie odpadov a ich triedenia. To isté platí aj na Slovensku.
Druhý prístup však hovorí o energetickom zhodnocovaní. Nad týmto sa nezamýšľate?
To je veľká téma. Všetky otázky, ktoré sú na Slovensku, sú veľmi zložité. Ako keby neexistovala jednoduchá otázka a jednoduchá odpoveď. Áno, pred mnohými rokmi sme sa ako stredná Európa vybrali zlým smerom, keď sme si povedali, že najlepšie je skládkovanie. Produkcia odpadov odvtedy narástla, my nevieme, čo s tým, a Európska únia povedala, že treba podiel skládkovania znižovať. Dostali sme sa preto pred dilemu, čo ďalej. Na Slovensku na to neexistuje odpoveď, lebo časť verejnosti povie, že nechceme spaľovne. Jednak je teda problémom, ako to odkomunikovať, a druhým ekonomika spaľovne.
Takže sa neoplatia?
Ak robíte recykláciu dobre a kvalitne triedite odpad, zostane vám 20 percent na spaľovanie. V tom okamihu stojíte pred problémom, že to, čo zostalo, má takú malú výhrevnosť, že sa z toho neoplatí vyrobiť elekt...
Zostáva vám 85% na dočítanie.