Dnes uplynul presne rok odvtedy, čo vláda Roberta Fica schválila svoj prvý štátny rozpočet. Na rok 2007. Dnes má na stole ďalší návrh - na rok 2008.
Lídri strán vládnej koalície sa v utorok dohodli na podobe budúcoročného štátneho rozpočtu. Zhodli sa na prioritách: pôdohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo. Inak sa o rozpočte vie pomerne málo. K číslam o plánovaných príjmoch, výdavkoch a deficite pribudli tento týždeň sumy, ktoré by mali dostať navyše niektoré rezorty. Suma určená na priority sa pohybuje od 6,4 do 12,5 miliardy korún. Z prepočtov HN vyplynulo, že šéfovia vládnych strán v utorok rozdelili zhruba 9,8 miliardy korún.
Priority: pôdohospodárstvo, zdravotníctvo a školstvo
Najviac na budúci rok získajú poľnohospodári. Priame platby pre nich budú na úrovni 80 percent toho, čo dostávajú farmári v starých členských krajinách Európskej únie. Pritom v tomto roku prvý raz v histórii im dorovnali tieto platby na úroveň 70 percent s tým, že 30 percent z tejto sumy išlo zo štátneho rozpočtu a 40 percent z únie.
Na rok 2008 chcel dať minister financií Ján Počiatek pôvodne poľnohospodárom iba pol percenta, pričom 50 percent dorovná únia. K nim by však nakoniec predsa len mali dostať 30 percent zo slovenského rozpočtu. Oproti pôvodnému návrhu budúcoročného rozpočtu získajú dodatočných 3,8 miliardy korún. V porovnaní s minulým rokom sa vlastne nemení nič, percentá z rozpočtu zostávajú rovnaké. "Vyriešili sme to bez navýšenia celkového objemu, ako ho navrhlo ministerstvo pôdohospodárstva, a to 29,7 miliardy korún vrátane zdrojov z fondu Európskej únie," vysvetlil premiér Robert Fico.
"S rozhodnutím koaličných partnerov sme spokojní. Pôvodne navrhované škrty v rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva boli pre nás neprijateľné, keďže pôdohospodárstvo bolo koalične akceptované ako priorita. Sme presvedčení, že farmári budú aj tento rok spokojní," povedala pre HN hovorkyňa rezortu Magdaléna Králová.
Na budúci rok sa zvýšia zdravotné odvody štátu za jeho poistencov (dôchodcovia, ženy na rodičovskej dovolenke, opatrovatelia) zo súčasných štyroch na 4,5 percenta priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Ministerstvo zdravotníctva pôvodne požadovalo zvýšenie na päť percent. Vďaka polpercentnému zvýšeniu sa zo štátnej kasy presunie do rezortu 3,4 miliardy korún. Premiér Robert Fico avizoval, že do roku 2010 by sa odvody štátu mohli zvýšiť na päť percent.
Polepší si aj školstvo. Dostane navyše 400 miliónov korún na vedu a výskum. Úrad geodézie, kartografie a katastra si zlepší príjmovú stránku o 200 miliónov korún.
Žiadne ďalšie presuny?
Dohoda po utorkovom rokovaní Koaličnej rady je taká, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok podporia aj poslanci vládnej koalície v parlamente. "Členovia vlády ani poslanci koalície už k nemu nebudú podávať pozmeňovacie návrhy. S jedinou výhradou, ktorú chce HZDS," vyhlásil po rokovaní Koaličnej rady premiér Robert Fico. Výhradu predloží ĽS-HZDS ako poslanecký návrh. Jej predseda Vladimír Mečiar totiž navrhuje znížiť rozpočet Slovenskej informačnej služby o 200 miliónov korún a presunúť ich do rezortu zdravotníctva.
Doprava sa medzi prioritami vlády z hľadiska rozpočtu veľmi nespomína, hoci počas uplynulých týždňov sa o tomto rezorte predovšetkým v súvislosti s výstavbou diaľnic hovorilo veľmi často. Minister dopravy Ľubomír Vážny požadoval oproti pôvodnému návrhu budúcoročného rozpočtu navyše 11 miliárd korún. Smerovať mali na rozvoj cestnej infraštruktúry - takmer 8 miliárd korún. Ďalšie tri miliardy chcel na železničnú dopravu a infraštruktúru, 105 miliónov korún na leteckú dopravu a 15 miliónov pre železničnú políciu a na koncepciu ochrany bezpečnosti. Podľa neoficiálnych informácií HN by mohol rezort dostať aspoň dve miliardy korún.
Celkovo sa tak podľa doteraz známych informácií mohlo rozdeliť asi 9,8 miliardy korún.
Informácie až po vláde
Dohoda o podobe štátneho rozpočtu je teda na svete, ministerstvo financií počas uplynulých hodín zapracovávalo zmeny, na ktorých sa dohodli koaliční lídri v utorok. V porovnaní s minulými rokmi sa o podrobnostiach vie menej. Známe sú hlavné čísla z pôvodného návrhu, ktorý minister Ján Počiatek predložil už 15. augusta. Príjmy rozpočtu 345,953 miliardy, výdavky 370,171 miliardy. Deficit 24,218 miliardy korún, čo znamená celkový schodok verejných financií 2,34 percenta hrubého domáceho produktu.
"Napriek tomu, že politické strany sa na štátnom rozpočte dohodli, do jeho schválenia sa ešte môžu niektoré čísla zmeniť. O podobe štátneho rozpočtu preto budeme informovať až po rokovaní vlády," povedal HN hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Otvorené otázky
Podľa analytikov je v tejto chvíli predčasné hodnotiť návrh rozpočtu, a to nielen preto, že sa ním má ešte zaoberať vláda.
Okrem iného zatiaľ nie je jasné, aká bude celková suma, ktorú bude môcť vláda na budúci rok využiť na financovanie priorít. Jej výška závisí od zákonov, ktoré musí parlament prijať ešte pred schvaľovaním návrhu štátneho rozpočtu. Niektoré z týchto právnych noriem totiž do štátnej kasy peniaze prinesú, niektoré ich zase odčerpajú.
Plusom bude napríklad novela zákona o dani z príjmov, ktorá zavedie vyššie dane pre banky a poisťovne, mínusom zavedenie zníženej 10-percentnej dane z pridanej hodnoty na knihy. Daňové zákony a dodatočné zdanenie bánk a poisťovní by mali do rozpočtu priniesť ďalšie tri miliardy korún.
Navyše, v tejto chvíli sa nedá vyčísliť prínos novely zákona o sociálnom poistení. Pôvodný odhad ministerstva financií bol, že vďaka novele do rozpočtu pritečie zhruba 6,7 miliardy korún. Vzhľadom na isté zmeny a korekcie, ktoré vyplynuli z koaličných rokovaní počas prvého parlamentného čítania v septembri a aj neskôr, bude výsledná suma nižšia. Predsedovia koaličných strán sa dohodli, že v druhom čítaní tento mesiac podporia takú zmenu novely zákona, ktorá zabezpečí zníženie schodku Sociálnej poisťovne aspoň o dve miliardy korún.
Dôležitý deficit verejných financií
Pri rokovaniach o rozpočte koaliční lídri pripomínali, že pre ĽS-HZDS je prioritou pôdohospodárstvo a súdnictvo, pre SNS školstvo a protipovodňové opatrenia. Premiér a predseda Smeru-SD zase zdôrazňoval cieľ vlády ako celku: udržať rozpočtový deficit na úrovni, ktorá je nevyhnutná na splnenie maastrichtských kritérií pre zavedenie eura od prvého januára 2009 a na dodržanie Paktu stability a rastu. To znamená menej ako tri percentá hrubého domáceho produktu. Plánovaný deficit verejných financií by mal na budúci rok dosiahnuť 2,34 percenta.
"Rozpočet bude otvorený až do jeho schválenia. Ale nepredpokladáme, že v Národnej rade dôjde k posunom, ktoré by mohli ohroziť kritérium na prijatie eura. Veľmi hladké, aj keď tvrdé rokovania svedčia o stabilite tejto vládnej koalície," povedal pre HN podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni.
Definitívnu podobu budúcoročného štátneho rozpočtu by nemal ovplyvniť ani očakávaný verdikt štatistického úradu Európskej únie Eurostat, ktorý požadoval započítať do hospodárenia verejného okruhu aj verejnoprávne inštitúcie: Národnú diaľničnú spoločnosť, Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas a tiež štátne nemocnice. Ak by sa tak stalo, tohtoročný, ale aj minuloročný deficit by to mohlo zvýšiť. Ten vlaňajší z doteraz uvádzaných 3,4 približne na 4,1 percenta. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka by sa tohtoročný deficit mohol po revízii Eurostatu zvýšiť o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. Ak však prognózy ministerstva financií hovoria, že deficit v tomto roku by mal byť na úrovni 2,7 percenta, aj po tejto revízii by sa Slovensko mohlo zmestiť do trojpercentného rozpočtového kritéria. A to je dôležitejšie, pretože pre prijatie eura bude podstatné splnenie kritéria tento rok. Optimista je aj premiér Robert Fico. "To je suma, ktorú zvládneme ľavou zadnou, bez problémov," vyhlásil po minulotýždňovom rokovaní vlády.
"Za najdôležitejšie v tejto chvíli považujem to, že rokovanie potvrdilo ochotu dodržať výšku deficitu potrebnú na prijatie eura," povedal pre HN analytik Tatra banky Róbert Prega.
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |