Počas jarných mesiacov roka 2008 sa začal proces definitívneho posudzovania schopnosti Slovenska začleniť sa do skupiny krajín, v ktorých je národnou menou euro. Začala sa informačná kampaň. Koruna stále silnela, čo malo za následok druhú revalváciu centrálnej parity na úroveň, ktorá sa neskôr stala aj konverzným kurzom. Na začiatku roka sa odhadovalo, že euro budeme pri vstupe do eurozóny kupovať za 33 korún, nakoniec to je len pár halierov nad tridsiatkou. A otriasla sa stolička pod ministrom financií Jánom Počiatkom.
Žltá karta pre ministra
V čase pred zmenou parity bol na jachte J & T v Monaku minister Počiatek. Finančníci z J&T potvrdili, že v posledný deň pred zmenou stredového kurzu nakúpili väčší objem korún. No dôvodom podľa nich neboli vyzradené dôverné informácie, ale vôľa zahraničných bánk koruny predávať. Na podnet exministra financií Ivana Mikloša prešetrovala možný únik informácií centrálna banka. Záver jej správy, ktorú v parlamente predniesol guvernér Ivan Šramko bolo, že "prešetrením NBS sa ku dňu predloženia správy nezistili relevantné dôkazy o existencii či zneužití dôvernej informácie o zmene centrálnej parity slovenskej koruny, resp. o jej navrhovanej úrovni". Premiér Robert Fico ministra financií neodvolal, dal mu žltú kartu.
Slovo má Brusel
Na jar bolo zrejmé, že Brusel verí stabilnému vývoju cien na Slovensku aj po prijatí eura. Naznačili to závery ekonomickej prognózy pre Európsku úniu, v ktorej sa zaoberala aj výhľadom pre našu krajinu. Podľa analytikov bolo dôležité tiež to, že zo správy vyplývalo, že slovenská inflácia bude pod maastrichtským limitom aj v roku 2009. "Európska komisia teda predpokladá, že inflácia na Slovensku je v odhadovanom období udržateľná," konštatovala vtedy analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Po priaznivej jarnej prognóze už potom udalosti dostali rýchly spád. Začiatkom júna náš vstup do eurozóny odporučili ministri financií krajín Európskej únie, koncom júna ho definitívne potvrdili hlavy členských štátov. A 8. júla ministri financií krajín únie (EcoFin) stanovili konverzný kurz na úrovni 30,1260 koruny za jedno euro.
Najväčší strašiak ceny
Obavy Slovákov v súvislosti so zavedením eura sa najčastejšie spájali so zvýšením cien. Premiér ubezpečoval, že štát má dostatočné páky na to, aby rast cien ustrážil. Vznikla cenová rada, ktorá pod vedením predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petra Mihóka dohliada na to, či obchodníci zvyšujú ceny primerane a odôvodnene. Ceny v súvislosti s eurom sledoval a aj v súčasnosti sleduje Štatistický úrad a obchody častejšie navštevujú inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie. Tí sa od augusta, odkedy je povinné duálne zobrazovanie cien, sústreďujú na kontrolu aj tejto povinnosti.
Hit Vianoc: eurobalíčky
Prvého decembra začali komerčné banky, NBS a Slovenská pošta predávať súpravy 45 euromincí so slovenskými rubovými stranami. Mali ľuďom pomôcť pri prechode na euro. Takmer všetky z 1,2 milióna balíčkov sa minuli hneď v prvý deň. Mnohí ich totiž plánovali využiť aj ako vianočný darček a mohli si ich kúpiť aj drobní podnikatelia, ktorí sa nepredzásobili eurovou hotovosťou.
Komerčné banky zažívali v posledných mesiacoch roka 2008 nápory klientov, ktorí si ukladali koruny na účty, aby sa vyhli problémom pri ich neskoršej výmene za eurá. Vyše 60 miliárd korún vkladov na rôznych typoch účtov hovorí za všetko. Zaťažkávacou skúškou bola konverzia siete platobných kariet, bankomatov a platobných terminálov. Začala sa na Silvestra, 31. decembra 2008 o 21.00 hod. Trvala menej ako päť hodín, počas ktorých sa udiala postupná odstávka a následný nábeh bankomatov. Celá sieť bankomatov bola opäť plne funkčná 1. januára už po druhej hodine.