Hoci svetová finančná kríza zatiaľ slovenskú ekonomiku v porovnaní s inými šetrí, viaceré podniky už prinútila prepúšťať. Firmy pôsobiace na slovenskom trhu reagujú na obdobie všeobecnej neistoty opatrne, čo sa prejavuje nielen v strohých vyhláseniach pre verejnosť, ale už aj v narábaní s pracovnou silou. Ďalší pokles nezamestnanosti bude pravdepodobne zmrazený.
Kríza priniesla opatrnosť
Napriek tomu, že katastrofické scenáre o masívnych prepúšťaniach dnes Slovákov podľa ekonómov neohrozujú, naše podniky sa vo vzťahu k najímaniu nových zamestnancov stavajú viac než prezieravo. "Na portáli Profesia.sk sme v uplynulých týždňoch zaznamenali zvýšenú opatrnosť v dopyte po pracovnej sile,“ potvrdila pre HN Lucia Burianová, PR manažérka portálu. Zároveň však vysvetľuje, že "pri medziročnom porovnaní údajov za mesiace september v tomto a minulom roku sa nedá konštatovať pokles dopytu po pracovnej sile“.
Naproti tomu Darina Mokráňová, organizačná riaditeľka spoločnosti Index Nosluš pripustila, že "sezónne výkyvy sú od začiatku októbra o niečo vyššie ako v rovnakom období minulých rokov“. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský spresnil, že "pozastavenie náboru nových zamestnancov sa prejavilo v časti automobilového priemyslu, v našich najväčších oceliarňach a sčasti aj v stavebníctve“.
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |
Prepúšťa sa, no nie masívne
Napríklad vo Vrábľoch prepustia spoločnosti Kongsberg Driveline, Connect Systems Slovakia a Matador Automotive viac ako dve stovky zamestnancov. Minulý týždeň zasa nepredĺženie zmlúv s viac ako 140 pracovníkmi potvrdila spoločnosť Embraco zo Spiša. Najnovšie správy z vedenia spoločnosti hovoria o uvoľnení ďalších 310 zamestnancov do konca roka. Dá sa očakávať, že prepúšťanie zasiahne aj jej subdodávateľov. Ďalšou obeťou krízy je český dodávateľ Whirpoolu AŽD W, ktorý pod Tatrami prepustí 70 ľudí. Prepúšťanie ešte začiatkom mesiaca oznámil aj dubnický strojársky podnik Sauer Danfoss.
Podľa informácií, ktoré pre HN poskytla Danica Lehocká, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, v období posledných troch týždňov príslušné úrady práce rokujú s viacerými zamestnávateľmi o situácii na domácom trhu práce v nadväznosti na svetovú finančnú krízu. "Posledné signály o ohrození pracovných miest sú z regiónov Liptovský Mikuláš, Rožňava, Bratislava a Nové Mesto nad Váhom,“ spresňuje Lehocká. Dodáva však, že "s výnimkou Nitrianskeho kraja neevidujeme žiadne konkrétne oznámenia hromadných prepúšťaní ako priameho dôsledku finančnej krízy“.
Prepustených pohltí trh
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nepredpokladá, že prepustení zamestnanci ovplyvnia štatistiky nezamestnanosti. Argumentuje tým, že uvoľnení ľudia si môžu rýchlo nájsť novú prácu. "V súčasnosti máme v našich databázach asi dvadsaťtisíc voľných pracovných miest,“ povedala Lehocká.
Ústredie práce tiež zverejnilo svoj odhad vývoja miery nezamestnanosti, ktorá by v októbri tohto roka mala klesnúť na 7,45 percenta oproti septembrovým 7,54 percenta. Malatinský si však myslí, že "kríza bude mať priamy dosah na zamestnanosť. Ak sa nezamestnanosť nezvýši, určite sa spomalí alebo pozastaví jej pokles“. Aby sa Slovensko vyhlo stagnácii, vláda by mala začať konať čo najskôr. Malatinský odporúča urýchlenie výstavby infraštruktúrnych projektov, ktoré by mohli pokryť výpadok krízou postihnutých odvetví.
Všeobecne sa domáci pracovný trh vníma ako opatrný a vyčkávajúci. Ak sa situácia bude zhoršovať a ďalšie miestne výroby stratia svojich odberateľov, správam o prepúšťaní sa nevyhnú ani Slováci. Z doterajšieho vývoja sa dá konštatovať, že v čase krízy sú najviac ohrozenými skupinami zamestnanci na určitý čas, pracovníci outsourcovaní cez personálne agentúry, ľudia v dôchodkovom veku a noví zamestnanci v skúšobnej lehote.
Jemné reštrikcie
Zástupcovia personálnych agentúr sa zhodujú na jednom - k reštrikčným opatreniam vo vzťahu k zamestnancom budú musieť primárne pristúpiť automobilky a ich subdodávatelia. Tie sa dnes obmedzujú na jemnejšiu formu riešenia odbytových problémov. Napríklad bratislavský Volkswagen už pristúpil na zrušenie nočných zmien, počas ktorých sa vyrábali modely Škoda Octavia a Audi Q7. "Firmy si ponechávajú iba tie najefektívnejšie zmeny, ostatné vypúšťajú,“ myslí si Miroslav Garaj, branch manažér personálnej agentúry Grafton. V niektorých podnikoch, ktoré pôsobia v reťazci subdodávok pre automobilový priemysel, reagujú na pokles odbytu zoškrtanými nadčasmi a nútenými dovolenkami.
Podľa Burianovej sa aj spoločnosti z iných sektorov správajú opatrne a nábor nových ľudí dôkladne zvažujú alebo odkladajú na iné obdobie. Dá sa očakávať, že najmenej obsadzované budú nízkokvalifikované robotnícke pozície. Podľa Jiřího Halbrštáta, marketingového riaditeľa agentúry Manpower, dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch, akými sú napríklad zvárači či technickí inžinieri, neklesá vzhľadom na ich dlhodobý nedostatok na trhu. Špecialisti na personalistiku sa tiež zhodujú na tom, že stredný a vyšší manažment znižovanie stavov nepostihne. Burianová navyše predpokladá, že "v blízkej budúcnosti sa zastaví prísun pracovnej sily z východnej Európy a Balkánu.“
Pomalší rast miezd
Prvým prejavom nižšieho dopytu po tovaroch a službách je škrtanie zamesnaneckých výhod. Ako nám potvrdili viacerí ľudia z IT sféry, firmy sa snažia šetriť na zahraničných služobných cestách či benefitoch, ako sú napríklad lístky na kultúrne podujatia či firemné večierky. Podľa manažérky korporátnej komunikácie bratislavského Dellu Ivony Žitnej je na tom slovenské centrum americkej spoločnosti stále dobre. Držať ho má najmä vysoká produktivita. "Momentálne nemáme žiadne signály, ktoré by mali viesť k znižovaniu nákladov na osobné ohodnotenie zamestnancov. V budúcom roku predpokladáme mierne zvýšenie objemu mzdových výdavkov,“ hovorí Žitná.
Tie podľa nej nebudú rásť tak rýchlo ako v minulých rokoch. Toto spomalenie však nepripisuje kríze ale skutočnosti, že firma má dnes stabilizovaný počet zamestnancov.
Spoločnosti z iných sektorov sa k možnosti spomalenia rastu platov vyjadrovať nechceli. Napríklad hovorca Kie Dušan Dvořák to zdôvodnil tým, že opatrenia, týkajúce sa personálnej politiky spoločnosť teraz pripravuje.
S pomalším rastom platov ráta aj prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Zdôraznil však, že dôsledky krízy sa v tomto čase presne odhadnúť nedajú. Odborári sa podľa neho o zvyšovanie platov usilovať budú, avšak len na úrovni rastu produktivity práce. "Je dosť možné, že vývoj miezd bude nižší. Ani jeden odborár však nebude tlačiť na pílu, aby tým uškodil firme, ktorá mu poskytuje hmotné a sociálne zabezpečenie,“ hovorí.