Štátny rozpočet podľa inštitútu Ineko opäť nie je zameraný na výsledky. Podľa analýzy inštitútu totiž viac ako štyri pätiny cieľov schváleného rozpočtu na budúci rok v oblastiach hospodárstva, školstva, vedy a zdravotníctva, športu, vedy a zdravotníctva nie je zameraných na dosiahnutie konkrétneho merateľného výsledku prinášajúceho úžitok pre spoločnosť. Medziročne sa kvalita cieľov podľa Ineko v týchto oblastiach opätovne zhoršila, keď percento neúčelných cieľov stúplo oproti rozpočtu na rok 2008 zo 76 % na 81 %. Ineko pritom poznamenáva, že pri určovaní, ktoré ciele sú alebo nie sú orientované na dosiahnutie konkrétneho výsledku a úžitku pre spoločnosť, sa riadilo metodickým pokynom samotného rezortu financií.
"Prevažujúce neúčelné ciele budúcoročného štátneho rozpočtu nesledujú, aký konkrétny prínos/úžitok z ich plnenia bude mať celá spoločnosť. Sú viac nástrojmi, ako skutočnými cieľmi. Formulácie cieľov v rozpočte sú často vágne a nejasné," konštatuje Ineko. Podľa inštitútu totiž jednotlivé rezorty za ukazovateľ toho, že sa s peniazmi občanov nakladá dobre, volia často čisto kvantitatívne údaje o tom, koľko projektov či inštitúcií podporia v roku 2009. "To znamená, že štát viac sleduje, koľko vydá rozhodnutí, koľko napíše rozborov a analýz, koľko projektov alebo organizácií podporí, ale už menej, čo sa týmito rozhodnutiami a analýzami dosiahne, aký úžitok prinesú projekty a podporené organizácie pre spoločnosť," uvádza sa v správe Ineko. Napríklad v prípade rezortu zdravotníctva nemá podľa inštitútu väčšina cieľov uvedený viac-menej žiaden merateľný ukazovateľ. "Takto hrozí riziko neúčelného míňania peňazí z verejných zdrojov," dodáva Ineko.