Nielen preto, lebo ťažba zlata vtedy dosahovala rekordy, napríklad v roku 1740 ho vyťažili rovných 680 kilogramov, ale najmä preto, lebo bohatstvom sa lesklo všetko. Od meštianskych budov cez upravené parky až po ulice plné ľudí. Dnes jej tento lesk chýba, no napriek tomu má mesto veľký potenciál stať sa turistickou mekkou Slovenska.
V Štiavnici dýcha históriou každý kút. Patrí jej niekoľko "naj“ na Slovensku, ale i na svete. Najvýznamnejším je jej miesto na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zároveň nosí titul kráľovského mesta. Je kolískou prvej vysokej školy technického charakteru na svete. No nielen z hľadiska histórie je jej hodnota vysoká. Štiavnické vrchy sú vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. V okolí sa nachádza 23 vodných nádrží - tajchov, ktoré sú dnes vyhľadávanými turistickými strediskami letných dovoleniek.
Banská Štiavnica má návštevníkovi čo ponúknuť z každej stránky, len sa netreba nechať odradiť prvým dojmom z mesta, ktorý v mnohých prípadoch vyvoláva zanedbané centrum, pamiatky.
Banská história
V minulosti žilo celé mesto baníctvom. Nie divu, veď zo štiavnických baní pochádzalo v 13. storočí približne 15 percent svetovej ťažby striebra. Až do zámorských objavov - prakticky až do objavenia Ameriky - bolo Uhorsko najproduktívnejšou krajinou v ťažbe drahých kovov. Najbohatšou žilou bola štôlňa Bieber, ktorá sa nazývala aj Matkou všetkých baní, pretože sa v nej vyťažilo toľko zlata a striebra, ako v žiadnej inej bani na svete. Tu sa prvýkrát na svete použil pušný prach na banský odstrel. Baníkom bol v meste pomaly každý obyvateľ od desiatich rokov do veku, kým vládal pracovať. Robilo sa od tretej ráno do štvrtej poobede, preto niektorí baníci počas zimy aj niekoľko mesiacov nevideli slnko. Dnes baníctvo pripomínajú hlavne oslavy Dňa baníkov - Salamandrové dni, ktoré sa každoročne usporadúvajú na jeseň a ich vyvrcholením je Salamandrový sprievod. Okrem tohto podujatia sa na banské kostýmy, zariadenia, štôlne i život vtedajších baníkov môžu návštevníci prísť pozrieť priamo do Slovenského banského múzea, ktorý je jediné svojho druhu na Slovensku. Banské technické objekty patria spolu s historickým mestom do zoznamu UNESCO.
Všetko v jednom
Dnes by o 11-tisícovom meste asi nikto nepovedal, že v 18. storočí bolo tretím najväčším v Uhorsku. Bohatstvo sa odzrkadlilo v 360 umelecko-historických pamiatkach. Priamo na trojičnom námestí sa nachádza jeden z najväčších morových stĺpov v strednej Európe - stĺp Sv. Trojice. Postavili ho na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 až 1711, ktorej padlo za obeť okolo šesťtisíc ľudí. Na Námestí Sv. Trojice sa nachádza aj gotická radnica a Kostol sv. Kataríny. K turistami navštevovaným miestam patria aj Nový a Starý zámok, ktoré sa nachádzajú na protiľahlých kopcoch. Starý zámok vznikol prebudovaním baziliky na protitureckú pevnosť. Nový zámok postavili tiež ako ochranu pred tureckými nájazdmi a dnes sa v ňom nachádza stála výstava Protiturecké boje na Slovensku, ktorá názorne dokumentuje obranné boje proti Turkom. Oplatí aj pozrieť si Radničné námestie, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Banícku Klopačku, Kammerhof a iné. Samozrejme, odoprieť si nemôžete ani turistiku a relax v krásnej prírode Štiavnických vrchov.
Milióny na rekonštrukciu
Hlavným lákadlom Banskej Štiavnice by v budúcnosti mala byť Kalvária, ktorá je však dnes v zúfalom stave. Dokonca sa ocitla v zozname UNESCO medzi 100 najohrozenejšími pamiatkami sveta. Mesto chce do Kalvárie investovať okolo 40 miliónov korún získaných z grantov a od sponzorov, aby sa Kalvária nanovo prebudovala a spravila sa z nej hlavná atrakcia Štiavnice.
Rozsiahle investície potrebuje aj centrum a ostatné pamiatky. Všetky "naj“ Štiavnice totiž zatieňuje množstvo rozbitých, schátraných domov i také maličkosti ako neupravené trávniky. Najviac však príjemný zážitok z kontaktu s históriu rušia autá, autobusy a motorkári v centre. Pešia zóna tu neexistuje a stále sa musíte mať na pozore, aby vás pri fotografovaní neprešiel dokonca kamión. Na pokojné posedenie vonku na terase napríklad na trojičnom námestí zabudnite. O tretej sa v historickom centre i okolitých úzkych uličkách začína dopravná špička. Odfotiť pamiatku bez áut v pozadí i popredí je tiež nemožné.
| Prečítajte si aj: |
| Chceme, aby tu turisti ostali dlhšie Rozhovor. O pokojnom a zrekonštruovanom meste bez áut s primátorom Banskej Štiavnice Pavlom Balžankom V posledných rokoch meštianske domy v centre mesta ich obyvatelia opúšťajú, a tie sa menia na reštaurácie, hotely alebo obchody. Ako chcete odvrátiť hrozbu, že sa z Banskej Štiavnice stane skanzen bez ľudí a života? Je to všeobecne problém historických miest. Nie je dlhodobo udržateľné, aby sme diskriminovali vlastníkov domov tým, že im nadiktujeme, čo v nich bude. Údržba a prestavby historických budov sú príliš ekonomicky náročné na to, aby z nich majitelia urobili nájomné byty. Miestni obyvatelia nie sú na tom finančne až tak dobre, aby si réžiu takýchto bytov mohli dovoliť. Snahou mesta je, aby naše objekty boli prebudované na nájomné byty, aby centrum ožilo. Konkrétne, opätovne sme cez grantové kolo Obnov si svoj dom v spolupráci s Nadáciou SPP a ministerstvom kultúry dostali podporu a objekt na ulici Andreja Kmeťa ideme z týchto peňazí rekonštruovať a vytvoriť z neho obytný dom. Objekty na Kammerhofskej ulici a na Námestí sv. Trojice sú už opravené ako bytové domy. Celý článok >> |
| Primátor Banskej Štiavnice Pavol Balžanka odporúča Kalvária Banskoštiavnická kalvária je komplex kostolov a kaplniek na niekdajšom Ostrom vrchu. Pôvodne tu stála protiturecká strážna veža – vartovka. Komplex pozostáva zo štyroch častí – z troch úvodných kaplniek, piatich väčších stavieb a kríža. Základný kameň bol slávnostne požehnaný na sviatok Povýšenia sv. Kríža 14. septembra 1744. Prvou stavbou bol „Horný kostol“. Celý projekt vymyslel a realizoval kňaz Spoločnosti Ježišovej František Pergera. Skôr, ako sa práce dokončili, už sa začali púte na kalváriu. V súčasnosti je kalvária v zlom stave. Schátraný objekt chce mesto zrekonštruovať. Plánuje vytvoriť z kalvárie hlavný pútač Banskej Štiavnice. Salamander – oslavy Dňa baníkov Každý rok začiatkom septembra oslavujú v Banskej Štiavnici Deň baníkov. Jeho vyvrcholením je svojrázny sprievod – Salamander. Pôvodne to bolo vážne a slávnostné podujatie poslucháčov banskoštiavnickej akadémie pri zvlášť významných príležitostiach, ako bolo prvé fáranie, šachtág – rituál prijímania do baníckeho stavu, pohreb profesora alebo študenta tejto školy, lúčenie sa valetantov – absolventov akadémie s Banskou Štiavnicou a podobne. Salamandrový sprievod sa vždy konal – a tak je to dodnes – po zotmení. Jeho hlavný efekt totiž vytvára hra svetiel rozsvietených baníckych kahancov a fakieľ. V sprievode sa pohybuje 580 postáv, ktoré znázorňujú hlavne prácu a život obyvateľov mesta. Slovenské banské múzeum Tento skanzen v Banskej Štiavnice ponúka návštevníkom možnosť sfárať do bane, ktorej najstaršie časti sú datované až do 17. storočia. V podzemí si turisti môžu pozrieť exponáty zo života a práce baníkov, ako aj techniku, ktorú pri práci používali. Po prehliadke bane, v ktorej sa budete chladiť až 90 minút, je na povrchu výstava starých banských budov a zariadenia. Novinkou je Náučná geologická expozícia – súčasť projektu Geopark Banská Štiavnica – ktorá prezentuje geologický vývoj Slovenska a je vhodným miestom pre výučbu predmetov, spojených s geológiou. V prípade zlého počasia je fáranie do baní v priestoroch Slovenského banského múzea ideálnym využitím voľného času. |
| Prečítajte si aj: |
| Tipy na výlety Kaštieľ Svätý Anton Označovaný je aj ako kaštieľ Antol, pretože sa nachádza pri obci Antol. Je to neskoro barokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou a je sprístupnený verejnosti. Už vyše 50 rokov je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea. V týchto špecializovaných celoslovenských múzeách sú pozoruhodné prírodovedecké, historické i umelecké zbierky. Podávajú prehľad o vývine lesníctva, drevárstva a poľovníctva na Slovensku, ako aj o dobovom bývaní. Pre návštevníkov sú zaujímavé najmä izba tapetovaná dobovými ilustráciami, hlavne z francúzskych humoristických časopisov, poľovnícke zbrane a trofeje, lesnícke zariadenia, nástroje a pomôcky a ďalšie exponáty. Kaštieľ obklopuje rozsiahly park so vzácnymi stromami, vodopádom a jazierkom. Neďaleko sv. Antona sa nachádza rokoková kaplnka sv. Jána Nepomuckého so štvorcovým pôdorysom. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Z baní a starých štôlní chcú vytvoriť dátové centrá V stredoveku bola poloha Banskej Štiavnice jej veľkou výhodou. Stala sa nedobytnou. Dnes sa karta obrátila a poloha je pre ňu najväčším hendikepom, pre ktorý sa tu nerozvíja takmer žiaden priemysel. Štiavnica ťaží hlavne z cestovného ruchu, ktorý podľa primátora mesta Pavla Balžanku nie je zďaleka na takej úrovni ako potenciál, ktorý sa v Banskej Štiavnici ukrýva. Ťažký priemysel tu nemá žiaden priestor. Štiavnica je lokalita chránená UNESCOM a jej okolie je vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. V meste nie je vybudovaná infraštruktúra, preto logistické firmy nemajú podmienky na podnikanie. Priestor nie je ani pre priemyselné parky, lebo v celom okolí sa nenachádza veľká rovná plocha na ich vybudovanie. Celý článok >> |
Kultúrne leto 2008 Júl 2008 |