-- príjmy Sociálnej poisťovne budú od roku 2011 rásť ročne o päť percent
-- výdavky Sociálnej poisťovne budú do roku 2012 rásť ročne o osem percent, v rokoch 2014 až 2017 o desať percent, po roku 2017 o deväť percent a do roku 2050 by tempo ich rastu malo klesnúť približne na tri percentá
-- jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré ovplyvnia budúci vývoj, je demografia -- vplyvom starnutia populácie sa zníži počet dôchodcov poberajúcich dôchodkové dávky, a tiež vývoj ekonomiky -- vďaka tomu porastú mzdy a zvýši sa vek odchodu do dôchodku
Najskôr, už v tomto roku, sa Sociálna poisťovňa dostane do mínusu pri zachovaní súčasného dvojpilierového systému, najneskôr, až v roku 2014, v prípade zrušenia druhého piliera. Príjmy systému by v roku 2050 boli síce najnižšie pri zachovaní dvoch pilierov, ale najnižšie by boli aj výdavky.
Naopak, najvyššie príjmy aj výdavky by v roku 2050 boli pri fungovaní jednopilierového systému dôchodkového zabezpečenia. Niekde medzi týmito hodnotami sa odhadujú príjmy a výdavky, ak by sa naplnil predpoklad, že by z druhého piliera odišla tretina sporiteľov.
Rozdiely, ktoré podľa analýzy hovoria tiež v prospech zachovania súčasného systému, sú aj pri percentuálnom vyjadrení podielu dlhu systému na hrubom domácom produkte v roku 2050. Ak by zostal dvojpilierový systém, deficit by predstavoval 2,9 percenta hrubého domáceho produktu. Ak by sa druhý pilier zrušil, boli by to tri percentá. To by síce na splnenie podmienok Paktu stability a rastu, ktoré vyžaduje Európska únia, stačilo, ale znamenalo by to, že celý povolený schodok verejných financií by "pohltil" iba dôchodkový systém. Deficit systému dôchodkového zabezpečenia v prípade, že druhý pilier opustí tretina sporiteľov, by prekročil povolenú trojpercentnú hranicu, pretože by dosiahol 3,2 percenta.