Podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií sa pod tento výpadok podpísal najmä pokles domáceho dopytu. Ďalšími dôvodmi sú znížené odhady na daň z príjmu právnických osôb a niektoré zmeny v legislatíve, z nich najmä zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, vďaka ktorému si väčšina Slovákov na aprílových výplatách prilepší o niekoľko eur.
Zatiaľ ani na krízu
Ministrovi financií Jánovi Počiatkovi tak nebude stačiť plánované šetrenie vo verejnej správe v objeme 332 miliónov eur, ktoré sa majú použiť v boji proti hospodárskej kríze. Hovorca rezortu Miroslav Šmál potvrdil, že aj ďalšie miliónov eur majú vo svojich výdavkoch hľadať štátne úrady. Do úvahy prichádza ešte zvýšenie zadlženosti, to však rezort odmieta. "Ministerstvo financií zatiaľ o zvýšení deficitu neuvažuje,“ povedal Šmál.
Jednotlivé ministerstvá pritom doteraz nenašli vo svojich rozpočtoch dosť peňazí ani na financovanie protikrízového balíčka. Výdavky dohromady skresali len o sto miliónov eur, teda ani nie o tretinu z vytýčenej sumy. Výšku úspor zverejnili ministerstvá hospodárstva (34,78 mil. eur), školstva (23,87 mil. eur), financií (11,35 mil. eur), práce (11,34 mil. eur), zdravotníctva (9,6 mil. eur) a kultúry (5,7 mil. eur).
Napríklad rezort kultúry mohol v tomto roku minúť takmer 190 miliónov eur, ušetriť chce z toho tri percentá, teda takmer šesť miliónov. "Konkrétne bude šetriť na bežných výdavkoch samotného ministerstva a všetkých jeho organizácií a šetrenie sa dotkne aj kapitálových výdavkov,“ povedal hovorca Jozef Bednár. V rezorte zdravotníctva zatiaľ podľa jej hovorkyne Zuzany Čižmárovej analyzujú, kde možno ušetriť. "Dnes už vieme s určitosťou povedať, že to budú napríklad zahraničné cesty a niektoré výdavky ministerstva,“ povedala.
Uvidíme, čo bude
Šéf rezortu financií Počiatek svojich kolegov vo vláde s ďalším škrtaním trápiť nateraz nebude "Zatiaľ by bolo predčasné robiť ďalšie úsporné opatrenia. Uvidíme, aký bude ďalší vývoj daňových príjmov,“ povedal Šmál. Podľa neho je totiž útlm dopytu začiatkom roka bežný. Počas ďalších mesiacov by preto mohla spotreba opätovne stúpnuť, tak, ako sa stalo v uplynulých rokoch. Štát pritom mení daňové prognózy aj na ďalšie roky. Budúci rok klesnú príjmy v porovnaní s odhadmi o 957,6 milióna eur na 12,2 miliardy a v roku 2011 dosiahnu 13,3 miliardy, čo je o 876 miliónov menej, ako sa pôvodne čakalo.
Viac úspor, menej daní
Analytici by pritom uvítali, keby vláda hľadala cesty, ako výpadok príjmov riešiť, už teraz. Podľa Petra Goliaša z inštitútu Ineko už prišiel čas, aby rezorty začali šetriť aj na ľuďoch. "Nastal čas na uťahovanie opaskov. Tak, ako dochádza k rušeniu odmien v súkromnom sektore, malo by dôjsť aj vo verejnej správe. V opačnom prípade sa zvýši deficit verejných financií,“ povedal Goliaš. Podľa neho by vládu od takéhoto kroku nemalo odradiť ani riziko ďalšieho prepadu domácej spotreby. "Otázka je, dokedy dokážeme výpadok zahraničného dopytu pokrývať podporou domáceho dopytu,“ dodal. Úspora v oblastiach, kde míňanie, nie je nevyhnutná, podporuje aj analytik ČSOB banky Marek Gábriš. Podľa neho však deficit stúpne aj v takom prípade. "Bude však kľúčové nad jeho nárastom udržať kontrolu. Inak sa nám predraží dlhová služba a zaťažíme tým budúce generácie,“ povedal Gábriš. Nová výška deficitu by mala podľa neho čo najefektívnejšie kompenzovať spomalenie zahraničného dopytu.