Mestá budú zarábať na cestách

Niektoré mestá riešia problém stavebných prác zvyšovaním poplatkov za prenájom verejného priestoru. Mestské pokladnice má naplniť aj jednorazový poplatok za každé parkovacie miesto, ktoré bude súčasťou novej stavby.
Stavajte rýchlejšie!
Poplatky za zaberanie mestského priestoru zvýšil nedávno bratislavský magistrát. Z pôvodných 20 korún na štvorcový meter na deň narastie sadzba až na 80 korún, po tridsiatich dňoch zaberania priestoru dokonca na 160. Podobnou cestou idú aj Košice, kde sa teraz platí len desať korún. "Mesto pripravuje nové znenie všeobecne platného nariadenia, v ktorom bude zohľadnený aj negatívny vplyv investorov," povedala hovorkyňa košického magistrátu Jana Geročová. Presné čísla zatiaľ nevedia, bratislavských poplatkov sa však košickí developeri podľa nej obávať nemusia. Ich zmyslom je totiž nielen napĺňať mestské kasy, ale aj motivovať k urýchleniu stavebných prác. Práve tie však pre Košice nepredstavujú až taký veľký problém ako pre rýchlo sa rozvíjajúcu Bratislavu.
Niekde stavbárom pomôžu
Napríklad Prešovčania si zo stavbárov ťažkú hlavu nerobia. Za lešenia, rozkopávky či uskladnenie stavebného materiálu je tento rok sadzba osem korún na štvorcový meter na deň. Oproti predchádzajúcim rokom sa znížila o dve koruny. Pri rekonštrukciách obytných budov je mesto ešte prajnejšie. Poplatok je len päť korún.
Lacno sa stavia napríklad aj v Nitre. Ak si tu postavíte na chodníku lešenie a prácu stihnete do mesiaca, platíte v závislosti od lokality dve, štyri alebo desať korún. Ak to nestihnete ani za dva mesiace, každý štvorcový meter plochy, na ktorej vaša prekážka obmedzuje chodcov, vás vyjde až na 30 korún.
Príspevok na cesty
Výstavba nových budov má na svedomí koncentráciu obyvateľstva, služieb či pracovných príležitostí. Preto by mali tí, ktorí z nej profitujú, prispievať aj na negatívne vplyvy tohto trendu. Myslia si to aspoň primátori ôsmich krajských miest, ktorí vypracovali návrh zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií a doručili ho vláde a ministerstvu financií. Šéfovia mestských úradov chcú, aby zákon platil už v septembri. Každým dňom totiž prichádzajú o milióny. Predpokladaná výška poplatku by podľa návrhu mala byť 10-tisíc na jedno parkovacie miesto. Sadzba je však podľa predkladateľov len orientačná a mestá si môžu pýtať koľko chcú.
Ziskoví z dopravy?,
Mestá sa netaja tým, že si chcú aj takto zlepšiť rozpočet. V Bratislave sa dokonca počíta aj s tým, že si mesto bude na svojich cestách zarábať. "Hlavné mesto vynakladá ročne na údržbu komunikácií okolo 70 až 80 miliónov korún. Prijatím tohto zákona by sa mohlo hovoriť o prínose niekoľko desiatok miliónov korún, možno raz toľko, ako sa vynakladá dnes na opravy a údržbu komunikácií," povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. Prilepšia si navyše aj mestské časti, keďže tie, ako hovorí, spravujú cesty tretej a štvrtej triedy. Primátor Nitry Dvonč však zdôrazňuje, že pri stanovovaní výšky poplatkov treba byť opatrní, aby mestá investorov neodradili.
Developerské firmy sa myšlienke zatiaľ nebránia, napriek tomu, že ich štát možno donúti prispievať na mestské cesty. Podľa hovorcu J&T Maroša Sýkoru sa totiž veľkí investori musia mestu v niektorých prípadoch zaviazať k poskytnutiu protihodnoty. Spoluúčasti na financovaní dopravy sa pritom slovami hovorkyne Želmíry Rácovej nebráni ani developerská spoločnosť HB Reavis.