Minimálna mzda stúpne od januára pravdepodobne o osemsto korún na 8 900 korún mesačne. Na vyšších platoch to pocítia asi dve percentá zamestnancov a na vyšších odvodoch asi 80 percent živnostníkov. Súčasne platné pravidlá by dovolili zvýšiť minimálnu mzdu o percento zvýšenia priemernej mzdy za minulý rok. Podľa premiéra Roberta Fica by to bolo málo, preto presadil nový mechanizmus. Včera ho podľa očakávania schválil aj parlament. Odborári sa tešia, zamestnávatelia hrozia prepúšťaním a krachmi.
Prezident sa musí poponáhľať
Koalícia včera znegovala vlastný zákon o tripartite z minulého roka. Ten hovoril, že ak sa zamestnávatelia a odbory nedohodnú na výške minimálnej mzdy od nasledujúceho roka, suma sa zvýši o také percento, o aké sa zvýšila priemerná mzda. Pre budúci rok by to znamenalo zvýšenie zo súčasných 8100 na 8 690 korún. Podľa novely, ktorú odsúhlasili poslanci, bude toto číslo len spodnou hranicou a vláda môže stanoviť aj vyššiu minimálnu mzdu. Podľa premiéra je totiž potrebné, aby rástla dynamickejšie. "Návrh 8 900 korún je prijateľný. Absolútne nikomu nepoškodí, akurát tak pomôže tým, ktorí to najviac potrebujú,“ povedal Fico na parlamentnej Hodine otázok. Podľa opozície si vláda bezdôvodne zvyšuje kompetencie na úkor tripartity.
Aby vláda stihla postupovať podľa nových pravidiel, musí byť novela účinná pred koncom septembra. Prezident má na jej podpísanie 15 dní. "Pán prezident je za to, aby sa zvyšovala minimálna mzda, zatiaľ však ešte nepozná paragrafové znenie zákona,“ povedal hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Rezort práce očakáva, že sa to stihne a že bude môcť predložiť vláde návrh na sumu 8 900 korún.
Drahé prepúšťanie
Zamestnávatelia hovoria, že zvýšenie minimálnej mzdy o osemsto korún je príliš razantné. "Mnohé podniky majú len dve možnosti - buď zabezpečíte vo firme úsporné opatrenie tak, aby ste boli schopní minimálnu mzdu vyplácať, alebo pracovné miesta zrušíte. My sa obávame tej druhej alternatívy,“ hrozí viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko.
Odborári výraznejšie prilepšenie vítajú a tvrdia, že zamestnávatelia len strašia. "Každým rokom nám tvrdili, že dôjde k prepúšťaniu, zatváraniu, likvidácii. A nezaznamenali sme doteraz žiadne výkyvy,“ argumentuje prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.
Podľa ekonómov môže príliš vysoká minimálna mzda brániť tvorbe nových pracovných miest. "Pre zamestnávateľov znamená zvýšenie nákladov, za ktoré sa im už neoplatí ľudí zamestnávať,“ hovorí analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš. Richard Ďurana z INESS-u dopĺňa, že zvýšenie sa dotkne najmä zamestnávateľov v sektore s nízkou pridanou hodnotou, kde môže viesť k prepúšťaniu. "Vláda týmto opatrením najviac poškodí práve pracujúcich, ktorí pracujú za nízke mzdy,“ tvrdí Ďurana.
O stovky vyššie odvody
Oproti dvom percentám zamestnancov, ktorí budú mať od januára vyššiu mzdu, zaplatí vyššie odvody vyše 80 percent živnostníkov. Toľko z nich totiž podľa údajov Sociálnej poisťovne za rok 2007 platilo odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý sa odvíja od minimálnej mzdy. Šéf Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár odhaduje, že mesačne sa týmto živnostníkom zvýšia odvody asi o 350 korún "Keď to pôjde takýmto tempom, je to prinajmenšom hazard. Už teraz sa odvody blížia k piatim tisícom,“ kritizuje Masár. Podľa neho bude mať mnoho živnostníkov existenčné problémy.
Gazdík oponuje, že živnostníci by si mali uvedomiť, že nežijú len dnes a zajtra, a že peniaze na dôchodok treba odvádzať. "Niekde sa hranica solidarity skončí. Mal by sa stanoviť minimálny dôchodok a aj výpočet pre živnostníkov, koľko na jeho dosiahnutie musia odviesť,“ hovorí Gazdík.
Analytik Goliaš hovorí, že ak vláda zvýši odvody živnostníkom, mala by na druhej strane znížiť zaťaženie zamestnancov. Okrem toho by sa mala snažiť zabrániť únikom pred odvodmi a rozšíriť vymeriavací základ aj na dohody a iné formy príjmu, ktoré dnes odvodom nepodliehajú. Ministerstvo práce uvažuje o odpojení minimálnej mzdy od vymeriavacích základov, zatiaľ však nedospelo k riešeniu.
StoryEditor