Martin Kóňa, redaktor HN
Ako sa dá zabezpečiť etickejší prístup pri stavbách, aby nebol často v rozpore s charakterom či históriou zástavby v okolí? Ako príklad sa dá uviesť bratislavská Vydrica.
Marián Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Chceme riešiť najmä čierne stavby. Navrhujeme v stavebnom zákone oveľa vyššiu pokutu ako je súčasné maximum 5 miliónov, prípadne jej určovanie ako percentuálnej časti z nákladov na stavbu.
Ivan Valent, predseda Predstavenstva HB Reavis Group: Každá budova sa stavia pre užívateľa, buď je úspešná alebo nie. Som zástancom trhu a voľby ľudí, ktorí ju budú užívať.
Štefan Šlachta, hlavný architekt mesta Bratislava: Vydrica musí byť vzhľadom na atraktivitu lokality aj súčasné požiadavky na prevádzku moderná. Musí tam prísť nová výstavba, samozrejme s kvalitnou architektúrou. Dôležité bude obnoviť atmosféru.
Gábor Zászlós, predseda Predstavenstva Trigránit
Nebolo by v prípade čiernych stavieb lepšie zamerať sa na prevenciu ako na postihy? Bude pri tvorbe nového stavebného zákona dodržaná previazanosť s ďalšou legislatívou?
Marián Janušek: Prevencia je, samozrejme, dôležitá. Chceme aj preto zefektívniť napríklad prácu stavebných úradov, chceme do boja proti čiernym stavbám zapojiť aj mestskú políciu. Je zbytočné zavádzať stavebnú políciu a ďalej tak zvyšovať počet úradníkov, keď tieto právomoci môžeme preniesť aj na mestskú políciu. Synergia legislatívy sa bude riešiť na rokovaní Rady pre verejnú správu, pôjde to na Legislatívnu radu vlády, chceme, samozrejme, aby to bolo čo najlepšie a najkvalitnejšie.
Miloš Kmety, riaditeľ Európskej cestovnej poisťovne
Aké projekty bude preferovať štát, aby držal krok so súkromným kapitálom? Kedy sa zvýšia právomoci hlavného architekta Bratislavy?
Marián Janušek: Predovšetkým je to vytvorenie dopravnej infraštruktúry.
Štefan Šlachta: Veľkou témou v tomto smere sú panelové sídliská a ich rekonštrukcia. Dôležitá je ich premena na organické súčasti miest. Je tu však nebezpečenstvo diferenciácie týchto sídlisk. Napríklad v Petržalke sú časti, ktoré sú vpredu, a tie, ktoré zaostávajú. Keď sa budú tieto nožnice ďalej otvárať, prinesú so sebou konflikty.
Kompetencie hlavného architekta sú obmedzené, môžeme ich zmeniť cez zákon o Bratislave. V spolupráci so ZMOS by sme mohli presadiť pozíciu hlavného architekta aj do stavebného zákona, aby bola adekvátna vo všetkých mestách.
Marián Janušek: Panelové sídliská sú problém. Potrebovali by sme však 400 miliárd korún na ich modernizáciu a rekonštrukciu, ale snažíme sa to riešiť.
Tomáš Kurtanský, šéfredaktor HN
Ako riešili Varšava a Praha previs ponuky administratívnych priestorov nad dopytom po nich?
Ivan Valent: Vo Varšave bolo počas krátkeho obdobia postavených niekoľko mrakodrapov, ktoré sa používali na 20 -- 30 percent. Skok tam bol veľký. V Prahe bol z pohľadu medzinárodných developerov tento výkyv podstatne menší.
Luděk Sekyra, majiteľ Sekyra Group: V Prahe bola kríza oveľa pozvoľnejšia. Došlo však k reálnemu poklesu nájmov, niekde až o 40 percent. Stavebné náklady stúpli v uplynulých dvoch rokoch asi o 60 percent, čo sa premietlo do marží developerov. Znižuje sa tak atraktivita realitných investícií hlavne z pohľadu inštitucionálnych investorov.
Jarmila Grujbárová, podpredseda Predstavenstva Castor&Pollux
Aký je záujem o investície do komplexných stredísk cestovného ruchu?
Luděk Sekyra: To nie je hlavný prúd v realitnom biznise. Zábavné centrá a aquaparky majú veľké rezervy vo využití PPP projektov. Na Slovensku je na ich rozvoj veľmi veľký potenciál, sú tu veľké rezervy vo využívaní rôznych druhov partnerstva.
Marián Janušek: V tomto smere sa dajú využiť aj eurofondy. Verejná časť určená na cestovný ruch spadá pod ministerstvo výstavby, súkromná pod ministerstvo hospodárstva. Z našej časti sa dajú využiť na rozvoj dopravnej infraštruktúry, verejné parkoviská a podobne. Peňazí, samozrejme, nie je toľko, koľko by sme potrebovali.
Samuel Vlčan, člen Predstavenstva Slovenskej sporiteľne
Ktorý smer rozvoja Bratislavy v rezidenčnom sektore považujete za najideálnejší?
Štefan Šlachta: Za najperspektívnejší priestor považujem tzv. 4. kvadrant, teda medzi Heinburgom a Kittsee. Je tu vypracovaný projekt obnovenia bývalej vnútrozemskej delty Dunaja. Je to 27 kilometrov dlhý kanál, pomocou ktorého by sa naplnili pôvodné slepé ramená. Vytvorilo by sa nemierne zaujímavé prostredie na bytovú výstavbu, šport, pričom je výborne dopravne napojené.