Nezamestnanosť na Slovensku klesá a bude klesať aj naďalej. "V septembri by podľa signálov z úradov práce mala síce mierne narásť, pretože očakávame príchod absolventov. Celkový klesajúci trend by však mal pokračovať," hovorí generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Sihelský. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla koncom augusta 8,19 percenta a v porovnaní s minulým mesiacom klesla o 0,11 percenta. Z evidencie úradov práce odišlo v auguste viac ako 22-tisíc uchádzačov o zamestnanie a prišlo takmer 18,5 tisíca. "Miera nezamestnanosti je na historickom dne a súčasne aj pod svojím dlhodobým priemerom. Základy jej poklesu položili štrukturálne reformy v rokoch 2002 - 2004 a prílev zahraničných investícií," myslí si makroekonomický analytik Marek Gábriš.
Rozdiely v regiónoch zostávajú
Najvyššiu nezamestnanosť registrujú úrady práce v Banskobystrickom (14,24 %), Košickom (13,59 %) a Prešovskom kraji (12,22 %). Košický kraj však súčasne zaznamenal jej najvýraznejší pokles o 0,28 percenta. Najnižšiu mieru nezamestnanosti 2,15 percenta má dlhodobo už tradične Bratislavský kraj. Najkritickejšia situácia pretrváva v Rimavskej Sobote, Revúcej, vo Veľkom Krtíši a v Rožňave. Nezamestnanosť v týchto okresoch presahuje 20 percent.
Náborové stratégie
Rastie aj počet voľných pracovných miest. Úrady práce ich evidujú približne 30-tisíc. Sú však hlavne na západe Slovenska, v Bratislavskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. "Ide o miesta, ktoré evidujeme. Zamestnávatelia však nie sú zo zákona povinní nahlasovať nám všetky voľné miesta. Je teda reálny predpoklad, že ich počet je vyšší," vysvetľuje Sihelský. Týmto faktom už začínajú prispôsobovať svoje náborové stratégie aj zamestnávatelia. "Sme si vedomí, že Bratislava má skoro nulovú nezamestnanosť. Preto naše kampane prebiehajú po celom Slovensku," potvrdzuje výkonný manažér spoločnosti Lenovo Les Hunter.
100-tisíc ľudí ešte nepracovalo
Najväčším problémom súčasnosti je dlhodobá nezamestnanosť. Pohybuje sa na úrovni 52,8 percenta z celkového počtu 240-tisíc nezamestnaných. Takmer 60-tisíc evidovaných nezamestnaných, takmer každý štvrtý z nich, je bez práce dlhšie ako štyri roky.
Dlhšie než 12 mesiacov je bez práce vyše 120-tisíc ľudí. Viac ako 100-tisíc osôb zatiaľ len čaká na svoju prvú pracovnú príležitosť. "Títo uchádzači nemajú žiadne pracovné návyky," upozorňuje Sihelský. "Práve na túto skupinu budeme musieť zamerať nové nástroje aktívnej politiky trhu práce, hneď ako bude v platnosti novela zákona o službách zamestnanosti," dodáva.
Strategickí zamestnávatelia
Nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl najviac trpí automobilový a elektrotechnický priemysel. Problémy má aj stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Každej z týchto oblastí chýba každý rok okolo 5-tisíc pracovníkov. "Od strategických zamestnávateľov prichádzajú signály o nových potrebách trhu práce," potvrdzuje Sihelský. V roku 1991 evidovali úrady práce na jedno miesto priemerne 93 uchádzačov. V súčasnosti už len osem. "Chceme sa sústrediť na ich potreby," zdôrazňuje Sihelský. Ústredie práce preto začalo v tomto smere intenzívne spolupracovať so spoločnosťami Kia, Hyundai, PSA Peugeot, Siemens a ďalšími. Na procese zladenia trhu práce s odborným vzdelávaním má záujem participovať aj ministerstvo školstva.
Nie sú ľudia
Ľudia chýbajú aj v iných odvetviach. Podľa Gábriša ovplyvnilo redukciu nezamestnanosti aj otvorenie pracovných trhov a odchod časti pracovných síl za lepšími podmienkami do zahraničia. "Čo má zdravé nohy a ruky uteká," potvrdzuje poradkyňa systému pre európsku mobilitu pracovných síl Eures Eva Danková, a dodáva: "Chýbajú nám zdravotné sestry, ktoré sa neúspešne pokúšame nájsť v Bulharsku a Rumunsku. Máme nedostatok vodičov, pekárov a chýbajú aj mnohé ďalšie profesie." Podľa Radomíra Maka z poradenskej spoločnosti Amrop Hever "je pohyb za prácou do zahraničia výraznejší v nižších príjmových vrstvách, ktoré uprednostňujú sezónne práce". Po uplynutí pracovného kontraktu sa zvyčajne vracajú späť. "Zo sofistikovanejších povolaní je záujem najmä o IT špecialistov, vedeckých pracovníkov a výskumníkov, o zdravotnícky personál a manažérov pôsobiacich v hotelierstve a vo finančníctve," dodáva Mako.
Možnosti riešenia
Nedostatok pracovníkov v niektorých odvetviach je podľa Maka prirodzený. "Ak sa vo vzdialenosti 200 kilometrov od seba postavia dva závody a každý z nich potrebuje okolo šesťtisíc zamestnancov, mala by s tým problém každá krajina." Rozhodujúca bude zmena stratégie. Úrady práce budú musieť rozšíriť svoju sprostredkovateľskú úlohu, v ktorej jej navyše konkuruje 540 sprostredkovateľských agentúr aj o ďalšie roviny. "Aktívnu politiku trhu práce chceme podporiť vhodnými rekvalifikačnými programami," informuje Sihelský. Ďalšou z možností je zatraktívnenie nášho pracovného trhu pre zahraničie. Záujem prichádza z Ukrajiny, zo Srbska a z ďalších krajín. Európska únia pripravuje aj novú migračnú politiku. Na prípadný import čaká údajne až 20 miliónov vysoko kvalifikovaných pracovných síl z krajín tretieho sveta.
Ako pozitívny príklad uvádza ústredie takzvaný francúzsky spôsob. Navrhuje vymedziť pracovné pozície, v prípade ktorých by sa nevyžadovalo pracovné povolenie a zjednodušil sa tak prípadný nábor v zahraničí.
Návrat späť
Na súčasnom nedostatku kvalifikovaných pracovných síl sa nepochybne podpísal v rokoch 2000 - 2004 aj postupný zánik stredných odborných učilíšť, ktoré boli pod odborným dohľadom zriaďovateľa. Išlo o veľké podniky ako Matador, Slovnaft, Duslo Šaľa, Hydrostav a ďalšie. Tieto podniky stratili záujem zabezpečovať sústavnú prípravu na povolanie. Zahraniční strategickí investori však, ako sa zdá, záujem majú.
Na Slovensku sa teda možno časom opäť objavia aj podnikové učilištia. "Súčasný právny stav naďalej umožňuje podnikom zriaďovať stredné školy pre prípravu na povolanie. Nové riešenia v prospech učilíšť poskytuje aj legislatívny zámer zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý rezort školstva predložil na pripomienkové konanie," informuje hovorkyňa ministerstva školstva Viera Trpišová. "Podobne je to aj v zahraničí. Volkswagen má napríklad v Rakúsku vlastné učilište. Sčasti je tento systém podobný vzdelávaniu v bývalom Československu do roku 1989. Nejde tu však už o centrálne plánovanie, ale o pružnú reakciu škôl na potreby zamestnávateľov v regióne," dodáva hovorkyňa Ústredia práce Danica Lehocká.
Pre zväčšenie kliknite na obrázok...