O sociálne protikrízové opatrenia, ktoré vláda prijala na jar. mali doteraz väčší záujem zamestnávatelia než ľudia, ktorí kvôli kríze prišli o prácu. Najviac sa "uchytil“ príspevok pre zamestnávateľov, vďaka ktorému nemuseli prepúšťať. Naopak, najmenší záujem o peniaze od štátu mali ľudia, ktorých takáto podpora mala motivovať, aby začali podnikať, priznáva ministerstvo práce v hodnotení protikrízových opatrení, ktoré predložilo včera tripartite. Analytici upozorňujú, že účinnosť príspevkov na zamestnávanie netreba preceňovať.
Prioritou sú existujúce miesta
Na najžiadanejší príspevok na podporu zamestnanosti sa do konca júna minulo vyše 21,32 milióna eur. Vďaka nim mohli zamestnávatelia udržať 31 282 pracovných miest "V dôsledku finančnej a hospodárskej krízy v súčasnosti nejde u zamestnávateľov v takej miere o vytváranie nových, ale skôr o udržanie existujúcich pracovných miest,“ vysvetľuje v hodnotení rezort práce.. Zamestnávatelia majú tiež záujem o príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta. Na 1 887 nových miest dostali takmer šesť miliónov eur. O niečo menej žiadaný je príspevok k mzde zamestnanca, ktorý dostane 56 zamestnancov v priemernej výške 1 834,29 eura.
Najmenší záujem o pomoc štátu majú doteraz tí, ktorí prišli o prácu. O príspevok na podporu samostatnej zárobkovej činnosti požiadal do konca júna iba jediný človek.
Problém vidia inde
Analytici efektívnosť vynakladaných prostriedkov na príspevky spochybňujú. Podľa Petra Goliaša z inštitútu INEKO patria medzi hlavné bariéry zamestnávania skôr vysoké odvody zamestnancov, a to najmä tých s nízkym príjmom. Ide podľa neho o ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí tak často zostávajú na sociálnych dávkach a pracujú len načierno. "Ak chce vláda zvyšovať zamestnanosť, mala by predovšetkým znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom. Dosiahnuť by to mohla napríklad zavedením podobnej odpočítateľnej položky na odvody, aká existuje pri dani z príjmov fyzických osôb,“ povedal HN.
Aj analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš sa prikláňa k tomu, aby sa peniaze z krízového balíčka použili na podporu podnikateľského prostredia, napríklad cestou znižovania odvodov: "Príspevky na podporu zamestnanosti a podporu zamestnanosti cez sociálne podniky považujeme za neefektívne a selektívne využitie peňazí daňových poplatníkov.“