Najväčším rizikom budúceho roka je rozšírenie dlhovej krízy aj do ďalších krajín eurozóny, zhodujú sa odborníci. Napomôcť tomu môže paradoxne aj euroval, ktorý má na ochranu eura slúžiť. "Podľa mňa je neudržateľné garantovať neskrachovanie nezávislých štátov, ktoré majú euro. Vysiela to zlý signál investorom, že nemusia byť ostražití," hovorí šéf Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií Ján Tóth.
Dlhy oslabia euro
"Prehlbujúca sa dlhová kríza by mohla euro oslabiť ešte výraznejšie," vysvetľuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Už od vypuknutia krízy dolár oproti euru získava, hovorí. Na jednej strane síce slabšie euro oproti doláru znamená lacnejší vývoz do "dolárových krajín", no dovoz z nich sa stáva, naopak, drahším. "Silnejší dolár mohli pocítiť napríklad priaznivci internetového nakupovania z USA cez vyššie ceny po prepočítaní na eurá. Podobne mohli byť vnímané dovolenky v krajinách, kde sa platí dolárom," vymenúva Sadovská. Takisto mnoho komodít sa obchoduje v dolároch, napríklad ropa, a tak sa stáva pre Európanov drahšou. "To môže mať vplyv na vyššie ceny energií, ale i bežných tovarov v obchodoch," dopĺňa Sadovská.
Dlhodobo výhoda
Kým niektorí ekonómovia pri hodnotení dvoch rokov s eurom poukazujú na to, že nevýhody najmä kvôli hospodárskej kríze mierne prevyšujú nad výhodami, z dlhodobého hľadiska to vidia v lepšom svetle. "Kľúčová otázka je, či sa vďaka euru ešte viac zvýši vývoz, teda integrácia Slovenska do svetového obchodu, a či príde viac zahraničných investícií," poznamenal Tóth. Ak áno, tak by sme mohli podľa neho cez vyššiu produktivitu práce dosiahnuť vyššiu životnú úroveň. "Ako však ukazuje príklad Grécka, no hlavne Írska, euro môže spôsobiť, že ekonomický vývoj bude viac kolísavý. V ťažkých časoch nebudeme vedieť zlacnieť a, naopak, v dobrých časoch posilnenie kurzu nebude môcť znižovať infláciu, prehrievanie a z toho sa tvoriace bubliny," uzavrel Tóth.
Podľa hlavného analytika Volksbank Vladimíra Vaňa euro rozhodne pomôže zvýšiť našu životnú úroveň. Aj za posledné dva roky sme len v dôsledku nižšej inflácie než v okolitých krajinách podľa neho usporili. "Úspory sa dajú pomerne presne vyčísliť. Stačí, aby si každý predstavil, že kúpyschopnosť jeho ročnej mzdy a všetkých jeho úspor by za ostatné dva roky klesla približne o 7 - 8 percent. Napríklad domácnosť so spoločným mesačným príjmom 1 000 eur tak v uplynulom roku vďaka euru ušetrila približne 960 eur, teda celú ďalšiu tisícku," vysvetľuje Vaňo.