Igor Nagy sa môže aj napriek mladému veku považovať za úspešného človeka. V rodných Košiciach len pár rokov po ukončení školy rozbehol sľubnú kariéru obchodníka s elektrinou, postavil dom a... Rozhodol sa vymeniť rodné mesto za Bratislavu. A neoľutoval to. "Neviem, či to v Košiciach budú čítať, ale každému Košičanovi Bratislavu odporúčam,“ hovorí 31-ročný riaditeľ ČEZ Slovensko.
Cesta na západ
Kým iní mladí ambiciózni ľudia sa do našej metropoly sťahujú skôr kvôli vysokej škole alebo na úplnom začiatku kariéry, Igor Nagy si na radosť rodičov tú svoju vybudoval bez opustenia rodných Košíc. Ako úspešný trader vo Východoslovenskej energetike sa mohol tešiť na sľubnú budúcnosť. "Asi by nikomu nenapadlo, že uvažujem o zmene. Ale bol som mladý, bez väčších záväzkov,“ hovorí. Prijal ponuku od českého energogigantu ČEZ, ktorý sa v roku 2006 rozhodol aktívne sa pustiť do biznisu aj na našom trhu. "Prejsť z Košíc do Bratislavy bolo najlepšie, čo som mohol urobiť. Bolo to doslova tak, že v piatok som doma skolaudoval rodinný dom a v pondelok som sa presťahoval,“ spomína dnes s úsmevom.
Ako hovorí, nikdy nebol "štandardný Košičan, ktorý by bez rozmyslu nemal rád Bratislavu“. Na hlavnom meste mu imponuje, že sú tu lepšie kultúrne aj športové možnosti, sťahoval sa bez predsudkov a na sto percent sa mu to potvrdilo. "V každom meste žijú príjemní ľudia, aj takí, s ktorými ťažko vyjsť. V malých štátoch je absolútne prirodzené, že biznis sa koncentruje do hlavného mesta, a nikto nemôže čakať, že práca príde za ním do regiónu. Pohľad, že také isté príležitosti musia byť všade, je zvrátený. A tak to vníma väčšina Košičanov, ktorých tu poznám,“ hovorí Nagy.
V Bolívii ťažko
Prechod na západ bol pre Nagya o to ľahší, že už tu mal vybudované určité zázemie. Odmalička sa totiž venoval futbalu, ktorý neskôr vymenil za futsal. "Asi v 20-ke som pochopil, že vrcholový futbalista nebudem, a tak som sa stal členom košického mužstva vo vtedajšom sálovom futbale.“ O pár mesiacov na to sa stali majstrami Slovenska, a odtiaľ bol už len krok do reprezentácie. "Boli sme na majstrovstvách sveta v Bolívii v roku 2000. Hra v nadmorskej výške 3 700 metrov teda vôbec nebola ľahká,“ smeje sa. Pikoškou je, že len na poslednú chvíľu zrušil podpis zmluvy so Spartakom Moskva a o rok nato len málo chýbalo, aby išiel hrať do sibírskej Ťumeni. "To by moja priateľka, terajšia manželka, určite nezvládla tak ľahko ako Bratislavu,“ smeje sa.
A tak zostal v Košiciach a reprezentoval ďalších niekoľko rokov, keď zo sálového futbalu drobnými zmenami pravidiel vznikla nová hra, futsal. "Väčšinu z reprezentačnej partie tvorili chalani z bratislavského Slovmaticu, vtedy najlepšieho družstva na Slovensku. Mal som tu už vytvorenú sociálnu sieť. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol prísť do Bratislavy,“ hovorí Nagy. Futsalu sa síce pred rokom definitívne musel vzdať kvôli nedostatku času, ale podľa vlastných slov posledné tri roky v Slovmaticu boli najlepšie v jeho kariére. Ešte dvakrát sa stali majstrami Slovenska a postúpili aj zo základnej do elitnej fázy ligy majstrov. "Jediné, čo ma mrzí, že sme sa už nikdy nedostali na svetový šampionát. Naposledy sme vypadli v Španielsku na úkor domácich, dvojnásobných majstrov sveta,“ hovorí.
Na tribúne
Igor Nagy s futsalom precestoval kus sveta, v tomto "koníčku” však nezaháľa ani dnes. "Rád sa vraciam do New Yorku a Miami. Tento rok sa s manželkou chystáme na západ, potom chceme aspoň týždeň stráviť na Havaji. Môj veľký sen, Francúzsku Polynéziu, už asi tento rok nestihneme,“ hodnotí s úsmevom. Jeden z najlepších výletov bol preňho vlani v lete v Južnej Afrike. "Vyrastal som s Jankom Kozákom, Radom Zábavníkom a Marekom Saparom, takže som sledoval každý ich zápas.“ Rád by sa vrátil aj do Južnej Ameriky, určite nebude chýbať na šampionáte v roku 2014 v Riu. "Bolo by krásne zopakovať si to aj s našimi futbalistami. Uvidíme,“ hovorí optimisticky.