Staré príslovie hovorí, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. Aj keď dnes sú trendy skôr iné, bonmoty typu "radšej budem smutná v Mercedese ako veselá v autobuse", Andrej Glatz má predsa len bližšie k tomu prvému. Riaditeľ Mercedes-Benz Slovakia je totiž fenoménom v dvoch oblastiach. Od základov vybudoval zastúpenie prémiovej značky na našom trhu a dnes riadi firmu s vyše tisíc ľuďmi. Okrem toho je jedným z najúspešnejších parkúrových jazdcov slovenskej histórie. "Kone sú mimoriadne inteligentné a milé zvieratá. Aj malý psík či mačička sú šelmy, ale kôň je bylinožravec a má päťsto -- šesťsto kíl len pozitívnej energie," vysvetľuje.
Daj mi pusinku
Andrej Glatz sa ku svojej životnej vášni dostal v jedenástich rokoch v rodných Košiciach. "Robil som všetky školské športy, keďže to bol okrem iného príjemný spôsob, ako sa uliať z vyučovania. Navyše, odjakživa som mal rád zvieratá, na radosť mojich rodičov u nás doma končili všetky psíky z ulice," hovorí. A tak keď raz s kamarátmi zablúdili do okolia maštale, jeho osud bol spečatený. Na rozdiel od nich ho neodradilo to, že do sedla sa dostal až o rok, a dovtedy robil len pomocné práce. Svojmu novému "koníčku" sa venoval dlhé hodiny. "Bežne som sedel na koni už o štvrtej ráno, potom, samozrejme, niekoľko hodín po škole," hovorí s tým, že určite to nebolo len o jazdení. "Finančné toky vtedy neboli, takže sme sa o všetko starali svojpomocne. Od bežnej údržby zariadení až po zvážanie sena."
Ako 18-ročný sa dostal do Bratislavy, kde dostal príležitosť jazdiť za Jazdecký oddiel Slávia namiesto svojho predchodcu, ktorý sa zabudol vrátiť z Nemecka. A klubu zostal verný takmer pol storočia. Aj keď so závodným jazdením prestal pred piatimi rokmi, už tri desaťročia je predsedom klubu. A, samozrejme, takmer každý deň je na chrbte niektorého zo svojich miláčikov. "Daj mi pusinku," prihovára sa svojmu koňovi Space Ballovi, keď nás sprevádza stajňami v Petržalke. Keď ho ušľachtilé zviera týmto láskyplným spôsobom privíta, hneď dostáva kocku cukru. V cukrovaroch by z Glatza mali radosť, ako priznáva, denne minie na svojich miláčikov jednu až dve škatuľky.
Všetko je o empatii
Andrej Glatz je šesťnásobný majster Československa a vyhral aj pohár Grand Prix, jeden z najprestížnejších skokových pretekov na svete, ktoré sa jazdia práve na Slávii v bratislavskej Petržalke. Glatz pri otázke na svoj najväčší športový úspech nemá jednoznačnú odpoveď. "Nie je to o jedných pretekoch či ocenení. Najväčším úspechom pre mňa je, že som bol dlho jedným z piatich najlepších jazdcov v Československu," hovorí. Samozrejme, nevyhol sa ani zraneniam. "Hovorí sa, že z koňa nespadne len ten, kto naňho nevylezie. Veľakrát sa stalo, že sa kôň na tréningu pošmykol. Mal som zlomenú nohu aj kľúčnu kosť. Rebrá ani nepočítam," smeje sa Glatz.
Jazdectvo je špecifické v tom, že nikdy nezáleží na individualite -- ani najlepší jazdec a najlepší kôň na svete nemusia utvoriť dobrú dvojicu. "Je to o vzájomnom súlade. Kôň
vám musí absolútne dôverovať, aby preskočil dvojmetrovú prekážku nevediac, čo je za ňou," vysvetľuje Glatz. Za dôvod svojho úspechu skromne považuje to, že bol v správnom čase na správnom mieste. Je za tým však nepochybne aj cieľavedomosť, trpezlivosť, určitá miera talentu a empatia. "Nikdy som si nevyberal kone podľa toho, ako skáču, ale podľa toho, ako sa pozerajú do očí. A ľudí tiež," priznáva.
Na dvoch stoličkách
Glatz dnes riadi dve organizácie. Ešte pred príchodom do sídla Mercedesu sa každé ráno zastaví na pol hodiny v Slávii. A potom minimálne na dve -- tri hodinky po práci. "Starám sa najmä o ekonomický chod oddielu. Každý kôň potrebuje denne sedem kíl ovsa, desať kíl sena a desať kíl slamy. Areál si vyžaduje údržbu a opravy. A organizujeme jedny z najväčších pretekov na svete," vymenúva. Ani potom však zväčša nesmeruje domov, ale na ďalšie biznis stretnutia. "Moja práca spočíva v tom, že štyrikrát do týždňa chodím zadarmo jesť," smeje sa.
A ako to zvláda? "Každý má 24 hodín a je na ňom, ako si ich rozdelí. Mám šťastie, že v Mercedese mám okolo seba šikovných ľudí, ktorí so mnou pracujú už dvadsať rokov," vysvetľuje. "Treba vedieť, že nie ste jediný najmúdrejší a sú aj ľudia, ktorí vedia niečo robiť lepšie. Na druhej strane, na čo niekto potrebuje tri mesiace, mne stačí niekedy jeden telefonát."
Život bez koní by si predstaviť nevedel. Trávi s nimi takmer každú voľnú chvíľku. Dvojtýždenná rodinná dovolenka tak neprichádza do úvahy, nanajvýš víkend s manželkou na golfovom ihrisku. Na druhej strane, vie si čas s koňmi vychutnať a venuje sa len tej príjemnejšej časti. "Načistil som sa v živote viac než dosť, teraz to za mňa robia iní. Našťastie, mám s koňmi dlhoročné skúsenosti, a tak si s nimi viem vybudovať vzťah rýchlejšie," prezrádza.
Kto je Andrej Glatz
Na čele spoločnosti Mercedes-Benz Slovakia je od roku 1989, dnes zamestnáva vyše tisíc ľudí a predáva niekoľko tisíc vozidiel ročne. Takmer pol storočia sa venuje parkúrovému jazdeniu, má niekoľko desiatok ocenení z celoštátnych aj svetových súťaží. Je predsedom Jazdeckého oddielu Slávia aj predsedom Slovenskej jazdeckej federácie.
DOTAZNÍK
Ako ste sa dostali tam, kde ste?
Na čelo Slávie som sa dostal nechtiac, keď bývalý predseda za socializmu zostal v zahraničí. K autám som sa dostal cez kone a priateľa, ktorý u nás jazdil a odišiel do Rakúska. Ešte počas "teplej" revolúcie v roku 1989 som sa išiel predstaviť do Viedne, kde hľadali zástupcu Mercedesu na Slovensku. Všetky moje skúsenosti so značkou predtým boli asi také, že keď pred hotel Slovan v Košiciach prišiel Mercedes, tak sme s kamarátmi sadli na bicykle a išli sme sa naň pozrieť aj cez celé mesto.
Čo vás robí úspešným?
To sa treba spýtať niekoho iného. Najdôležitejšie asi je, že mám rád zvieratá, a tak mám rád aj ľudí. Keď dávate, aj dostanete. Firmu tiež robia ľudia, a to je najdôležitejšie. Moja sila je v tom, že mám dobrých ľudí. Podobne ako pri jazdení dobrého koňa.
Čo je pre vás v práci najväčšou výzvou?
Nestagnovať. V socializme, keď nám prvý týždeň fungovania areálu traktor pokrivil zábradlie, ešte o 20 rokov vyzeralo tak isto. Treba sa snažiť vždy byť lepší ako predtým. Čo sa nám v roku 2009 nepodarilo (smiech).
Koľko hodín denne trávite v práci?
Vstávam okolo pol šiestej, zaplávam si, do Slávie prichádzam pred siedmou a snažím sa odísť skoro, pretože potom je už obchvat zapchatý. Z práce odchádzam okolo pol štvrtej, potom zas ku koňom, a večer idem niekam, kam treba ísť. Obe moje práce vyžadujú osobný kontakt a dôveru.
Čo máte na svojej práci najradšej?
Ľudí okolo seba.
A čo máte na nej najmenej rád?
Koncernové myslenie je niekedy komplikované, pretože je to obrovský moloch a niektoré procesy sú oveľa zdĺhavejšie, ako by som si predstavoval. Mnohí z tých, ktorí rozhodujú, nevideli živého zákazníka. A to je zlé.