Európska komisia našla recept na včasné odhaľovanie "gréckych“ kríz. Je ním spoločná celoeurópska príprava rozpočtov členských krajín a ich dôslednejšia kontrola. Slovákom by to mohlo priniesť napríklad lepší obraz o stave štátnej kasy. Ten je napríklad dnes skreslený tým, že rezort financií stále nezverejnil daňovú prognózu, ktorá podľa odhadov analytikov skrýva bolestivé informácie o nízkych príjmoch štátu. Vlani zase odkladal revíziu rozpočtu, ktorý sa pre krízu stával neudržateľným. V oboch prípadoch to smeruje k vyššiemu deficitu, s ktorým má problém práve Brusel.
Treba zmenu zákonov
Euroúradníci preto včera navrhli nástroje, ako spraviť s rozhadzovačnými členmi poriadok. Niektoré z nich, napríklad príprava rozpočtov na európskej úrovni, by mala fungovať od budúceho roka. Dovtedy musí spoločenstvo a jeho členovia pripraviť právne zmeny, ktoré tento ochranný mechanizmus uvedú do praxe. Za súčasnej legislatívy sa to zrejme nedá. "Je to otázka na právnikov, či je takýto zásah do tvorby štátneho rozpočtu možný,“ povedal hovorca rezortu Miroslav Šmál.
Návrhy Bruselu sú však zatiaľ málo konkrétne. Ešte z nich nevyplýva, či si nárokuje na právo rozpočty schvaľovať, alebo chce svojim členom iba radiť.
"Je možné pripraviť nariadenie, ktoré by zaviazalo členské štáty návrh rozpočtu vopred predkladať komisii. Tá by ho potom mohla pripomienkovať, ale určite nemôžeme hovoriť o schvaľovaní,“ hovorí právnik Maple & Fish Viliam Karas.
Ekonómovia súhlasia
Možnosť, že by sa Slovensko vzdalo časti svojej rozpočtovej suverenity, podporuje väčšina oslovených ekonómov. "Pokiaľ by to viedlo k zvýšeniu transparentnosti, tak to vítam,“ hovorí riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš.
Okrem toho by to do štátnej správy mohlo priniesť menej politikárčenia. "Úroveň schvaľovania štátneho rozpočtu je skôr vecou politických rozhodnutí bez dlhodobej vízie. Skôr či neskôr by sa to malo spraviť,“ myslí si ekonóm SAV Peter Staněk.
Rezort ešte uvidí
Ministerstvo financií, ktorého sa zámer Bruselu týka najviac, mu zatiaľ jednoznačnú podporu nevyjadrilo. Je na to vraj priskoro. "Takýto návrh potvrdzuje nevyhnutnosť vytvárania prísnejších pravidiel zo strany Európskej únie, aby sa predchádzalo problémom, aké má dnes Grécko,“ povedal Šmál.
S analytikmi sa však zhoduje v podpore prísnejších trestov za porušovanie paktu stability a rastu, napríklad aj sankciami. "Keď sa bude pakt stability dodržiavať, nič nebude potrebné kontrolovať. Pakt je v poriadku, len treba dosiahnuť, aby sa aj dodržiaval,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Ďalším krokom by podľa Goliaša malo byť zastavenie skrytého zadlžovania, akým sú napríklad projekty verejno-súkromného partnerstva na diaľniciach. Tie sa v plnom rozsahu formálne nerátajú do štátneho dlhu vzhľadom na ich hospodárske prínosy. "Tam predpokladám, že aj dôjde k zmene,“ hovorí Goliaš.