Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.10.2004, 00:00

Jozef Kojda: Čo sa stane po zrušení fondu

Fond národného majetku bude musieť riešiť celý rad otázok súvisiacich s jeho činnosťou. Najdôležitejšími však sú: čo s aktívami, teda kam fond prevedie akcie zo svojho portfólia, čo s pasívami, teda na koho prevedie svoje záväzky, a to vrátane potenciálnych, a ako sa vyrovná s pohľadávkami.

Vláda vám na základe vašich odporúčaní dala úlohu do konca mesiaca predložiť na rokovanie Porady ekonomických ministrov zásady návrhu na zrušenie FNM SR a prechodu kompetencií na iný ústredný orgán. Aké možnosti pripadajú do úvahy?
- Fond národného majetku bude musieť riešiť celý rad otázok súvisiacich s jeho činnosťou. Najdôležitejšími však sú: čo s aktívami, teda kam fond prevedie akcie zo svojho portfólia, čo s pasívami, teda na koho prevedie svoje záväzky, a to vrátane potenciálnych, a ako sa vyrovná s pohľadávkami. Pre každú otázku existuje niekoľko alternatívnych riešení a práve o nich bude hovoriť materiál, ktorý predložíme Porade ekonomických ministrov. O tom, ktorá z alternatív sa vyberie, rozhodne vláda a parlament. Určite to bude aj politické rozhodnutie.

Uvažovali ste, že by agendu fondu mohlo prevziať ministerstvo hospodárstva alebo ministerstvo financií. Sú aj iné možnosti?
- Ako som uviedol, o tom, ktorá alternatíva pripadne do úvahy, rozhodne vláda, ale podľa nášho názoru najvhodnejšie bude, ak aktíva aj pasíva prevezme jeden subjekt.

Ktoré procesy považujete pri likvidácií fondu za najzložitejšie?
- Jednoznačne pohľadávky a dosiahnutie dohody o prevzatí záväzkov fondu. Veľmi dôležité a určite aj zložité bude pripraviť legislatívu tak, aby ktorákoľvek ďalšia vláda mohla privatizovať majetok, ktorý ešte jednotlivým rezortom zostal. Sú to predovšetkým železnice, letiská, no aj mnoho hnuteľného a nehnuteľného majetku v rezorte poľnohospodárstva a ďalšie.

Významnú úlohu budú asi zohrávať dve funkcie fondu. Dokončenie privatizácie a sledovanie a vymoženie všetkých pohľadávok. Kedy by mal teda fond končiť a čo potom komu zostane na dokončenie privatizácie?
- Dátum, o ktorom sa hovorí ako o ukončení činnosti fondu, teda koniec roka 2006, by mal poskytnúť fondu dostatočný priestor na to, aby sa ešte sprivatizovalo to, čo sa sprivatizovať dá, s tým, že každá ďalšia vláda bude môcť rozhodnúť o ďalšej privatizácii cez rezort, ktorý preberie kompetencie fondu - s najväčšou pravdepodobnosťou ministerstvo financií alebo hospodárstva.

Koľko príjmov fond ešte z privatizácie a koľko z dividend do konca činnosti získa? Korigovali ste už svoje predpoklady po tom, ako sa stala známou cena Slovenských elektrární?
- Predaj Slovenských elektrární sa ukazuje ako zložitá operácia, ktorej ukončenie predpokladáme až v roku 2006. V rozpočte na budúci rok preto nepočítame s príjmami z predaja tejto spoločnosti. Kúpna cena by sa mala rozdeliť do nasledujúcich rokov. Predpokladá sa však, že tieto príjmy sa použijú výlučne na úhradu štátneho dlhu. V dividendách máme veľmi dobré vyhliadky. Ich vývoj potvrdzuje, že privatizácia už prináša prvé výsledky v privatizovaných podnikoch, kde si štát ponechal účasť - predovšetkým v energetike. Naše odhady na budúci rok sa pohybujú nad 10 miliárd korún. V rozpočte počítame s 10,5 miliardy, ale aj v tomto roku sme dosiahli vyššie dividendy ako sme plánovali.

Môže to teda byť aj o 2,5 miliardy viac ako predpokladá minister hospodárstva Pavol Rusko? Počítate aj s dividendami zo spoločnosti Slovak Telecom, ktoré ani pri zisku sa doteraz nevyplácali?
- Nespochybňujem ani, že môžu byť aj viac ako o 2,5 miliardy vyššie. Fond vždy predkladá konzervatívnejšie odhady, aby nespôsoboval vláde pri rozpočte problémy. Pre nás a rozpočet fondu je to neutrálna operácia. Všetky dividendy fond automaticky odvádza ministerstvu financií do štátnych finančných aktív. Treba zdôrazniť, že dividendy sa vyplácajú vždy po vzájomnej dohode rozhodujúcich akcionárov. To sa týka aj telekomunikácií.

Ako dovtedy, kým odovzdáte agendu, vyčistíte stôl s pohľadávkami? Aká je ich suma teraz? Koľko ešte zostane takých, čo síce nie sú po lehote splatnosti, ale táto lehota sa týka až roku 2013.
- Fond priebežne realizoval kroky, ktoré urýchľovali ukončovanie zmlúv, takže dnes zostáva neukončených približne 500 zmlúv, z ktorých sa očakáva ročný výnos do 200 miliónov korún. Táto otázka preto prestala byť pre fond zaujímavá.

Koľko súdnych sporov sa vedie voči fondu a v koľkých súdnych sporoch je fond aktívny na strane žalobcu, oprávnenej osoby? Aká je ich perspektíva po prechode na iný orgán?
- Celkovo fond bol účastný vo viac ako 800 súdnych sporoch. Dodnes je aktívnych 476, pričom fond je žalobcom v 220 prípadoch, pri 256 je žalovaný. Samozrejme, to nie sú posledné súdne spory, lebo len napríklad v súvislosti so Solivarmi pribudlo v tomto roku niekoľko sporov. Nemôžem vylúčiť ani to, že súdne spory vzniknú aj po likvidácii fondu.

Akú úsporu získa štát zrušením fondu? Koľko v majetku, v mzdových a iných nákladoch na jeho činnosť...
- Náklady na činnosť fondu sa pohybujú okolo 150 mil. Sk ročne, ak abstrahujeme od nákladov na súdne spory.

Je možné, že keď to všetko spočítate, vyjde vám, že treba existenciu fondu aj predĺžiť?
- Z dlhodobého hľadiska určite nie.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.