"A nechcete sa radšej baviť o snoubordovaní?" pýta sa hneď na úvod nášho stretnutia Jaroslav Kiska, hľadiac von oknom. Stretávame sa v jednej z bratislavských kaviarní práve v čase, keď to v hlavnom meste vyzerá kvôli neustálemu sneženiu skôr ako v jeho rodnom Poprade. Zakladateľ spoločností ako Triangel či Quatro a šéf Consumer Finance Holding Jaroslav Kiska má však aj o niečo "tropickejšiu" vášeň - veľmi rád sa potápa, či už medzi koralmi, alebo rovno žralokmi. A niekedy ide skutočne o život.
Zo Senca na Maldivy
Ako Kiska sám o sebe hovorí, miluje objavovanie nových vecí. A tak bolo len otázkou času, kedy ho to začne ťahať pod hladinu. "Väčšina nášho sveta existuje pod vodou, veď kontinenty tvoria len asi štvrtinu zemského povrchu." A tak sa asi pred desiatimi rokmi rozhodol absolvovať potápačský výcvik. "Nechcel som si urobiť rýchlokurz v nejakom prázdninovom letovisku. Tak som si urobil rýchlokurz za jeden víkend v Senci. Bolo to veľmi príjemné. Večer na chate sme čo-to popili, a ráno sme sa hodili do vody. Aj by som povedal, že na vytriezvenie, ale to tam radšej nepíšte," hovorí so smiechom.
A čo sa mu na potápaní najviac páči? "Opojenie dusíkom," odpovedá bez zaváhania. Keď sa totiž ponoríte do určitej hĺbky, kombinácia tlaku niekoľkých atmosfér a množstva dusíka vo vašej krvi spôsobuje podobné stavy ako pri "opici" - jediné, čo pomôže, je vyplávať trošku vyššie a zmierniť tlak. Vzápätí však Kiska už vážne dodáva, že najviac sa mu vo vode páči úplne nový priestor. "Aj čas vnímate úplne ináč," vysvetľuje.
Odvtedy sa potápal aj v oveľa exotickejších lokalitách, od Stredomoria cez Egypt, Seychely, Maurícius, Jamajku či Maldivy. Ako hovorí, potápanie vždy musí byť svojím spôsobom dobrodružstvo. Napríklad so synmi skúmali vrak potopenej vojnovej lode v Chorvátsku. "Nie je to známa turistická atrakcia, vedia o nej len domáci. Bol to skutočne zaujímavý zážitok," vysvetľuje Kiska. Ako však priznáva, najradšej má potápanie s veľkými rybami. "Asi najzaujímavejšie bolo potápanie s veľkým bielym žralokom. A potom potápanie s mantami. Bol som na ponore s jedným svojím priateľom, ktorý od vzrušenia dýchal rýchlejšie, a tak čoskoro prišiel o svoju zásobu vzduchu. Mne to nedalo, a tak máme nádhernú fotku, ako dvaja dýchame z jednej fľaše a pozorujeme päťmetrovú mantu plávajúcu meter nad nami," spomína s radosťou.
Keď ide o život
Na potápaní je fascinujúce to, že musíte v každej chvíli rozmýšľať a predvídať, čo sa môže stať vám alebo vášmu partnerovi. Navyše, musíte si v každej situácii zachovať chladnú hlavu a nesmiete zvýšiť frekvenciu dýchania, lebo zbytočne prichádzate o možnosť byť pod vodou čo najdlhšie. "Má to určité paralely aj s rozhodovaním v topmanažmente, pretože oboje je o rozmýšľaní s chladnou hlavou. Rozdiel je v tom, že pri riadení vám nikdy nejde o život."
A o ten Kiskov už išlo. Paradoxne nie pri potápaní medzi žralokmi alebo inom adrenalínovom dobrodružstve, ale pri na prvý pohľad nevinnom ponore popri koralovom útese na Maldivách, ktorý absolvoval pred štyrmi rokmi s manželkou. "Problémy sme mali už na začiatku. Manželka mala problém s nedostatkom olova, a tak sa nevedela ponoriť. Zrazu sa k nej odzadu priblížil žralok, chvíľku nás zvedavo pozoroval a potom odplával. Je šťastie, že ho nevidela, lebo by sa ponor skončil už vtedy," smeje sa Kiska.
Nakoniec sa im však podarilo ponoriť, a keď sa pozerali na rybičky žijúce na koralovom útese v hĺbke asi 25 metrov, zistil, že ho nejako podozrivo ťahá nahor. "Moja vesta bola plná vzduchu, ktorý v nej neustále pribúdal. Vedel som, že z tejto hĺbky nemôžem vystreliť rýchlo nahor, lebo by mi roztrhlo pľúca," spomína na sekundy strachu a rýchleho uvažovania, ako von z problémov. "Najprv som si skontroloval tlak, ale zistil som, že mám vzduchu dosť - nešlo teda o veľký únik. Musel som riešiť len problém s nadnášaním. Mohol som vytrhnúť prívod vzduchu do vesty, ale nemal som na to odvahu, lebo som nevedel, čo by sa udialo," hovorí o svojich možnostiach. Nakoniec sa chytil ostrých koralov a "prerúčkoval" o niečo vyššie až do hĺbky zhruba 11 metrov, kde sa už útes končil. Odtiaľ už nemal inú možnosť, ako pri neustálom vydychovaní "vystreliť" na hladinu. "Tak som sa pustil, začal si spievať ,mamička moja` a vystúpil som nahor. Stále som čakal, kedy ma strelí v pľúcach a vypľujem krv. Našťastie, nestalo sa mi nič," hovorí. Potom dva mesiace musel užívať antibiotiká, kým sa mu zahojili ruky dorezané od koralov, jeho zdravie to však našťastie dlhodobo nepoznačilo. Isté dôsledky však táto hrôzostrašná príhoda mala. "O chvíľku sa vynorila vydesená manželka a povedala: Jarko, ja končím. Odvtedy sa nepotápala."
Kiska na svoj koníček ani po tejto príhode nezanevrel, ale ako hovorí, pod vodu chodí teraz s veľkým rešpektom. A oveľa menej často. "Nerád sa potápam s ľuďmi, ktorých nepoznám. Keď ideme na dovolenku s kamarátmi, nejaký ten ponor si doprajeme, ale ak idem len s manželkou, radšej sa venujeme aktivitám nad hladinou." Na nudný život sa však sťažovať nemôže. Ako správny Tatranec je prakticky celú zimu na snouborde so synmi, ktorí dosku nakoniec uprednostnili pred potápačským neoprénom, pri mori sa zasa rád venuje kite surfingu, a zápchy na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Popradom veľmi nepozná. Tak ako dnes, aj inokedy túto vzdialenosť radšej "odšoféruje" vo svojom lietadle.
Kto je Jaroslav Kiska
Od roku 1996 založil spolu s bratom Andrejom niekoľko pôžičkových spoločností, ktoré v roku 2004 predali VÚB banke. Dodnes je šéfom v spoločnosti Consumer Finance Holding, ktorá spravuje značky ako Triangel, Quatro či Slovenská požičovňa. Okrem aktivít vo finančnom sektore rozbehol pracovný portál JobLife.sk. Žije v Poprade.