Nezamestnanosť vyššia ako v roku 2006, Bratislava vzďaľujúca sa zvyšku Slovenska, nominálne najvyšší verejný dlh a dôchodky, ktoré sa k priemerným platom veľmi nepriblížili. Taká je realita po štyroch rokoch vládnutia súčasného kabinetu. Vláda premiéra Roberta Fica v tučných rokoch 2006 až 2008 zaspala na vavrínoch a potom ju zaskočila kríza, tvrdia odborníci. Idylka rastúcej ekonomiky sa pre ľudí na Slovensku skončila, keď sa sem dovalila hospodárska kríza. "Dosah krízy určite znamenal zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva,“ hovorí riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Milan Šikula.
Podľa Fica však vláda veľa možností bojovať proti kríze nemala. "Zdedili sme po Dzurindových vládach katastrofálnu štruktúru hospodárstva. Až 80 percent jeho výkonu závisí od exportu. Je to najviac v celej Európskej únii,“ uviedol premiér pre HN.
Ekonómovia však tvrdia opak. Vláda mohla spraviť viac na zlepšenie podnikateľského prostredia. Tým mohla zmierniť prepúšťanie v podnikoch.
Chudobní ešte chudobnejší
Na krízu doplatili hlavne ľudia s nízkymi zárobkami. Platy totiž síce rástli aj vlani, ale najmä vďaka tomu, že si prácu udržali hlavne ľudia s vyššími mzdami. Konkurencieschopnosť našich podnikov oslaboval aj silný kurz eura. "Aj preto sa nezamestnanosť prehĺbila viac ako v iných krajinách,“ povedal analytik UniCredit Bank Dávid Dereník. V porovnaní platov sa prehĺbili aj regionálne rozdiely, "bohatá“ Bratislava zbohatla viac než "chudobný“ Prešov.
Vláda pritom nezaznamenala výraznejší úspech ani pri dôchodcoch. V programovom vyhlásení tvrdila, že "naštartuje“ zvýšenie miery náhrady. Ľudia mali mať vyššie dôchodky v porovnaní s tým, koľko zarábali pred odchodom do penzie. Miera náhrady však za štyri roky stúpla zhruba iba o tri percentá. Premiér je napriek tomu presvedčený, že druhý pilier problémy dôchodkového systému nevyrieši. "Rastu dôchodkov môže pomôcť iba rast hospodárstva a zamestnanosti.“
Práce mohlo byť viac
Ako tvrdí Goliaš, keby vláda podala pomocnú ruku podnikateľom napríklad v podobe reformy odvodového systému, tí mohli zmierniť nárast miery nezamestnanosti. Pri nástupe Fica k moci sa pohybovala okolo desiatich percent. V apríli bola na úrovni 12,5 percenta. "Keby sa zlepšovalo podnikateľské prostredie, tak by sa dal očakávať aj vyšší prísun investícií,“ dodáva Goliaš.
Fico odmieta, že by na Slovensku pokazil podmienky na biznis. Za pravdu mu podľa neho dáva, že investori sa Slovensku nevyhýbajú. A tiež prieskum zahraničných obchodných komôr. "Takmer sto percent investorov by napriek kríze svoje investície na Slovensku znovu zopakovali,“ odvolával sa premiér.
Súkromníci šetrili, vláda míňala
Odborníci tiež vláde vyčítajú, že neubrzdila rast dlhu. "Výpadku zahraničného dopytu sa mali prispôsobiť aj výdavky. Súkromný sektor sa krízovým podmienkam prispôsoboval, verejný sektor na druhej strane rástol,“ uviedol Goliaš.
Podľa Fica sme "dosiahli úžasný výsledok“ s vlaňajším deficitom 6,8 percenta HDP a dlhom na úrovni 35,7 percenta HDP. Na začiatku funkčného obdobia pritom verejný dlh predstavoval 16,7 miliardy eur. V tomto roku pritom dlh môže presiahnuť 27 miliárd eur, čo by bolo viac ako 40 percent HDP.