"Môj život na Wall Street je o mne písaný ľuďmi, ktorí sa ani za mak nestarajú, kto v skutočnosti Hetty Green je. Som vážna, a preto ma zobrazujú ako nemilosrdnú. Idem svojou vlastnou cestou. Neberiem nikoho za partnera, neriskujem nikoho majetok, a preto som madam Izmael stojaca proti každému mužovi?"
Po občianskej vojne v USA sa obdobie rekonštrukcie v závere 19. storočia (1865 -- 1901) považuje za tzv. zlatu éru, keď priemyselná a populačná expanzia vyprodukovala superbohatých priemyselníkov a bankárov ako Cornelius Vanderbilt, John D. Rockefeller, Andrew Carnegie alebo JP Morgan.
Kritici ich nazývali tiež "lúpežnými barónmi" pre ich neetické a často nekalé finančné praktiky na hranici zákona. V tých časoch boli predsudky, že ženy nie sú schopné narábať s peniazmi. Ale na Wall Street súperila s tými najlepšími žena s výnimočným obchodníckym talentom, obávaná Hetty Green.
A dodnes je považovaná za najväčšiu ženu -- finančníčku, ktorá kedy žila.
Vlastným menom Henrietta Howland Robinson sa narodila v r. 1834, v New Bedford, Massachusetts, na sklonku viktoriánskej doby. Jej prosperujúca rodina vlastnila lodnú dopravu a veľrybársku flotilu. Do svojich dvoch rokov bývala u starých rodičov, ktorí hoci boli majetní, žili skromne. Hetty sa stala veľmi obľúbenou, keď od svojich šiestich rokov predčítavala otcovi a starému otcovi pre ich slabnúci zrak finančné správy. Tam sa zoznamuje so svetom financií a investícií. V ôsmich rokoch si otvára vlastný bankový účet, v trinástich začína robiť rodinnú účtovníčku a investuje do dlhopisov.
Toto konzervatívne investovanie jej potom zostalo po celý život.
Skromnosť, šetrnosť, skúposť, výstrednosť
Ako jediná dedička si uvedomila, že každý cent, ktorí rodičia minú, bude cent, ktorý neskôr nezdedí. Skromnosť, v akej vyrástla, sa premenila na šetrnosť, keď na svoje 21. narodeniny odmietla zapáliť sviečky na torte. Na druhý deň ich vrátila do obchodu a vypýtala si späť peniaze. Otec jej vštepil hlboké presvedčenie, že väčšina mužov sa zaujíma o ňu len pre peniaze, preto podozrievala kohokoľvek, kto mal o ňu záujem. Keď v r. 1865 zomrel, zanechal jej niekoľkomiliónové dedičstvo. Zatiaľ čo ostatní aristokrati trávili svoje dni hýrením, Hetty si svoje získané bohatstvo zovrela železnou päsťou. O dva roky sa vydala za bohatého obchodníka Edwarda H. Greena, ale len keď sa vzdal všetkých požiadaviek na jej peniaze. Hetty si tak zachovala úplnú kontrolu nad svojím majetkom. Keď však zistila, že jej manžel ľahkomyseľne míňa peniaze, odišla od neho a predpovedala, že umrie ako žobrák. A mala pravdu. Keď v roku 1902 zomrel, mal iba zlaté hodinky a 7 dolárov vo vrecku.
"Revolver som si zaobstarala hlavne ako ochranu proti právnikom. Lupičov a banditov sa nebojím."
Po odchode od manžela sa utiahla do ústrania a začala žiť so synom a dcérou v lacných penziónoch medzi New Yorkom a New Jersey. Neustále sa sťahovala, aby unikla daňovým úradníkom pri zahlásení trvalého pobytu a právnikom požadujúcim poplatky za služby. Bola najmobilnejším milionárom v histórii. Hoci jej bohatstvo rástlo, na verejnosti sa objavovala v schátraných dlhých čiernych šatách, ktoré sa starobou menili na hnedé, zelené s čiernou spodničkou a vačkami plnými akcií, dlhopisov a hotovosti. Šaty dala prať len zriedka, prípadne len lem, ktorý sa ťahal po zemi, pretože to stálo zlomok ceny. Jej čierne rukavičky, z ktorých trčali prsty, sa takmer rozpadávali. Neumývala si ruky a nepoužívala teplú vodu. Ostatní investiční bankári pracovali vo veľkých prepychových kanceláriách, ale Hetty pracovala osamelá v Chemical National Bank, kde jej milostivo ponúkli zdarma priestor, keď odmietla platiť za prenájom. Sedela tam obklopená stohmi papierov, strihala kupóny z dlhopisov, usilovne sledovala finančné správy a predpovede. Pritom si ohrievala ovsenú kašu na radiátore. Chodila nakupovať polámané koláče, keďže boli lacnejšie. Zjednávala cenu trojdolárových topánok, zatiaľ čo jej investičný príjem bol 500 dolárov za hodinu. Spávať chodila za súmraku, aby nemusela používať sviečky. Používala použité obálky a vraj celú noc hľadala v byte 2-centovú známku, ktorú stratila. Pre svoju skúposť bola neustále terčom bulváru hlavne po nehode, keď si jej syn zranil nohu pri sánkovaní. Bola známa, že vyhľadávala lekárske ošetrenie pre seba na charitatívnych klinikách. Tragicky túto taktiku použila aj vtedy. Odmietla zaplatiť za lekára a začala ho liečiť sama. Keď sa jej to nedarilo, zašla do charitatívnej kliniky, kde ju spoznali a žiadali platbu. S hnevom však odišla, hoci vtedy mala asi 50 miliónov. Neskôr jej syn dostal gangrénu a chlapcovi museli nohu amputovať. Hetty je za svoju výstrednosť zaznamenaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najskúpejšia žena sveta.
Tvrdá ako žula, ostrá ako britva
V investovaní bola Hetty Green jednou z najbystrejších žien, ktorá kedy investovala dolár. Najúčinnejšou taktikou bolo jej prirodzené myslenie proti davu. Bolo čiastočne mechanické, pretože sa snažila vyrovnať s nepriateľským mužským prostredím, v ktorom pôsobila. Následkom síce boli veľmi sporné rozhodnutia v jej osobnom živote, ale v investovaní produkovali fantastické výsledky.
Jej prvým veľkým úspechom bolo skupovanie veľkého množstva vládnych dlhopisov po skončení občianskej vojny, ktoré väčšina finančníkov považovala za bezcenné. Ich hodnota však prudko stúpla počas éry rekonštrukcie a pridali k jej kontu niekoľko miliónov. Po tzv. čiernom štvrtku 18. septembra 1873, keď sa akciový trh zrútil, spravila niečo podobné. Na druhý deň ráno sa objavila na Wall Street, umiestnila veľké objednávky a čoskoro zožala veľký zisk, keď sa ceny navrátili späť.
V roku 1886 skupina investorov z New Yorku kúpila akcie Georgia Central Railroad (GCR), málo výnosnej južanskej železnice s 2 000 míľami trate. Investori odhadli, že železnica by mohla byť oveľa výnosnejšia, ak by sa zlepšilo jej riadenie. Okrem toho spoločnosť taktiež vlastnila lukratívnu linku parníka medzi Georgiou a New Yorkom, ktorá nebola zohľadnená v cene akcií. Vedenie železnice sa bránilo a nazvalo Newyorčanov nenásytnými votrelcami. Do tohto boja vstúpila Hetty a nahromadila takmer 15 percent akcií GCR v obehu za priemernú cenu 70 USD za akciu. Cena čoskoro dosiahla 100 USD. Ukázalo sa, že hlasovanie akcionárov o prevzatí by bolo neisté, a preto Newyorčania ponúkli Hetty 115 za akciu, 15-percentnú prémiu nad trhovú cenu. Hetty si však vypýtala 125 za akciu. Spoliehala sa na to, že nebudú riskovať stratu prevzatia a zaplatia. Investori sa zľakli, ale potom vyrukovali s protiponukou, že zaplatia, ale až po voľbách, bez ohľadu na výsledok. Hetty súhlasila, ale cenu zvýšila na 130 s tým, že by mala dostať viac, keď musí čakať na "svoje" peniaze. Protinávrh za 127,50 nakoniec Hetty prijala, ale s podmienkou zálohy v plnej výške.
Investori z New Yorku sa vtedy poučili, že Hetty je v biznise tvrdá ako žula.
V roku 1887 zase kúpila viac ako milión dolárov dlhopisov vydaných Houston &. Texas Central Railroad, zle riadenými železnicami. Keď železničný magnát Collis Huntington prevzal ich vedenie, snažil sa prinútiť držiteľov dlhopisov, aby prijali nižšiu cenu, než bola ich nákupná. Nečakal však, že sa musí vyrovnať s Hetty. Tá vedela, že jej dlhopisy sú zabezpečené prvou hypotékou na majetok železnice a že Huntington túžil po spojení prevádzky s vlastnou železničnou ríšou Central Pacific. V boji medzi Huntingtonom a Green sa stretli nezastaviteľný s nepohnuteľným. Hetty odmietla dať súhlas na reorganizáciu železnice takmer ďalší rok, pričom Huntingtonove plány na zlúčenie viseli vo vzduchu. Situácia priniesla chaos do cien akcií oboch železníc, kým Huntington nesplnil jej podmienky. Huntington síce nebol zastavený, ale bol usmernený do iných koľají a Hetty priniesol pekný zisk.
Jej úspech bol taký veľký, že počas paniky v roku 1907 ju J.P. Morgan pozval ako jedinú ženu na schôdzku pri riešení finančnej krízy, ktorá ohrozila akciový trh a celú americkú ekonomiku. Vtedy ručila šekom na 1,1 milióna dolárov mestu New York, keď nikto iný nemal záujem. V podstate poslúžila mestu ako jednočlenná investičná banka, a tým ho ochránila od insolventnosti.
Hetty sa nezaujímala o rýchlu návratnosť, ale investovala konzervatívne. Hoci investovala do dlhopisov a akcií, jej špecialitou boli obrovské úvery mestám a štátom alebo dobre založeným finančníkom. Zvykla mať 20 -- 40 miliónov (dnes pol miliardy) v hotovosti pre krátkodobé pôžičky pre ochotných zaplatiť 6-percentný úrok a viac. (Vtedy inflácia takmer nejestvovala.)
V dôsledku paniky v r. 1907 sa rad veľkých investorov stal jej dlžníkom. Jej obchodná myseľ bola ostrá ako britva. Bird S. Coler, finančný kontrolór pre mesto New York, ktorý v priebehu rokov od nej zariaďoval pôžičky, tvrdil: "Hetty má lepší bankový rozum ako ktokoľvek, koho som kedy poznal. Všetky svoje vedomosti má v hlave a nikdy nezávisí od poznámok. Sleduje tok peňazí tak precízne, že keď som ju šiel požiadať o pôžičku, často vedela, koľko budem žiadať, skôr, ako som otvoril ústa."
Kráľovná alebo čarodejnica
Vďaka inštinktu a schopnosti neustále zarábať peniaze si získala titul kráľovná na Wall Street. Avšak pre jej výzor a zo žiarlivosti na jej opakované úspechy ju nazývali aj čarodejnica na Wall Street -- a tento titul si nakoniec vzala aj do hrobu. Bola jednou z najbohatších a najbystrejších žien, ktorá kedy investovala dolár a otvorila cestu pre ženy vo finančníctve dekády dopredu.
Hetty Green zomrela v r. 1916 ako 81-ročná krátko po tom, čo utrpela mozgovú mŕtvicu počas hádky so slúžkou o výhodách odstredeného mlieka. Všetok svoj majetok, vyše 100 miliónov dolárov, zanechala pre svoje dve deti. (J.P. Morgan, ktorý zomrel o tri roky skôr, mal majetok v hodnote 80 miliónov USD).
Po 51 rokoch investovania vlastnila vyše 6-tisíc nehnuteľností v 48 štátoch únie. Patrili tam banky, železnice, divadlá, cintoríny, hotely, komerčné budovy, mrakodrapy, dve štvorcové míle v centre Chicaga a hypotéky k takmer 600 kostolom. V r. 1998 American Heritage Magazine umiestnil Hetty Green na 36. miesto zo 40 najbohatších Američanov v histórii. Jej majetok bol v prepočte odhadovaný na 17,3 miliardy dolárov. Bola to jediná žena na zozname.