Nový železničiarsky štrajk hrozí po tom, ako sa odbory a vedenie oboch železničných spoločností nedohodli na raste miezd. Podľa predsedu Odborového združenia železničiarov, Jozefa Schmidta, odbory nechcú nič iné, iba splniť dohodu, na ktorú sa šéfovia Železníc SR a Železničnej spoločnosti zaviazali vlani. V súlade so Zmluvou o kolektívnom vyjednávaní tak predložili žiadosť o rast miezd vo výške inflácie zvýšenú o päť percent. O celkovom raste miezd sú však ochotní rokovať. "Upozorňujeme na možnosť ďalšieho štrajku, pretože vedenie železničných firiem chce zmraziť nárast miezd kvôli predchádzajúcemu štrajku. Problém však spočíva v tom, že vedenie s nami odmieta rokovať do chvíle, kým krajský súd nerozhodne o oprávnenosti štrajku," vyhlásil Schmidt, ktorý zásadne odmieta vyjadrenie ministra dopravy Prokopoviča. Ten podľa Schmidta vyhlásil, že on nariadil nulový rast miezd a že v súčasnosti mapuje nehospodárne zmluvy na železnici, do ktorých podľa neho vstupovali aj odborári. Minister chce tiež dosiahnuť, aby odborári nerokovali s oboma železničnými spoločnosťami naraz, ale s každou zvlášť. Podľa šéfa odborov minister nemôže nijakým spôsobom vstupovať do kolektívneho vyjednávania medzi zamestnancami a vedením železníc.
Podľa hovorcu Železníc SR Jána Keresteša budú o mzdovom raste s odborovými predákmi rokovať generálni riaditelia oboch spoločností. Železnice sa však k prípadnému štrajku nebudú vyjadrovať, pretože sa zatiaľ neuskutočnili finálne rokovania. Vedenie železníc pritom už dávnejšie deklarovalo snahu o nulové zvýšenie miezd, z dôvodu strát, ktoré železnici spôsobil štrajk. Tento začarovaný kruh vyrieši až rozhodnutie krajského súdu.
Situáciu okolo železníc sprevádza podľa odborárskeho šéfa silná schizofrénia štátnej správy. Premiér Mikuláš Dzurinda totiž podľa Schmidta minulý týždeň na tripartitnom stretnutí, ktorého téma bola transformácia železníc, pochválil manažérov oboch podnikov a vyjadril svoju spokojnosť s transformáciou. O týždeň neskôr minister dopravy v súvislosti s hroziacim cross defaultom železníc spomína zlé hospodárenie na železniciach, nevýhodné zmluvy, zlé hospodárske výsledky, ako aj problémy s financiami. Toto tvrdenie odborárov nepriamo podčiarkujú aj vyjadrenia o výške škôd spôsobených štrajkom. Kým minister dopravy ich uviedol v sume okolo 180 miliónov korún, Železničná spoločnosť ohlásila škodu spôsobenú oboma štrajkami vo výške asi 93 miliónov korún a strata ŽSR dosiahla asi desať miliónov korún.
Porovnanie mesačných miezd v profesii strojvodca
Hrubá mzda v euro Podieľ miezd v %
Nemecko Rakúsko SR ČR SR/Nemecko ČR/Nemecko
2330 1578 273 490 11,7 21
Zdroj: MPSVR SR, údaje sú za rok 2000