Ministerstvám sa v budúcom roku nechce šetriť tak, ako im to naordinoval minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Tvrdia, že nákupy tovarov a služieb o päť percent zoškrtať nedokážu. „Ministerstvo hospodárstva nesúhlasí s navrhovaným plošným päťpercentným krátením prevádzkových výdavkov. Už v minulosti boli tieto výdavky krátené o tridsať percent,“ odkázal HN Dárius Bošiak z komunikačného oddelenia rezortu.
Mikloša preto čakajú niekoľkomesačné tvrdé rokovania o tom, kde hľadať úspory. V budúcom roku chce totiž znížiť rozpočtový schodok na 3,8 percenta HDP.
„Napriek enormnému ozdravnému úsiliu je deficit stále vysoký a verejné financie musia ďalej šetriť, aby sa začala zase znižovať zadlženosť,“ povedal pre HN hovorca rezortu Martin Jaroš. Okrem plošného obmedzenia nákupov by sa mali v budúcom roku napríklad zmraziť platy v štátnej správe. Vyhnú sa tomu len učitelia.
Obrana zaplače
Kde hľadať škrty výdavkov už teraz vedia na ministerstvách hospodárstva a školstva. Tie chcú tlačiť menej dokumentov a správ, menej tankovať či premiestňovať úradníkov do kancelárií tak, aby to bolo lacnejšie.
Proti nápadu plošne znižovať prevádzkové výdavky sa najostrejšie ohradil minister obrany Ľubomír Galko (SaS). Ten už dosiaľ realizoval viacero úsporných opatrení, napríklad prehodnotením nevýhodných zmlúv. Ďalšie škrty by podľa neho ohrozili obnovu armádnej techniky. „Všetky nákupy tovarov a vybavenia pre vojenské účely sa hradia z bežných výdavkov. V iných rezortoch je to inak. Nákup motorového vozidla hradí napríklad ministerstvo vnútra z kapitálových výdavkov,“ hovorí Lukáš Milan z komunikačného odboru rezortu obrany.
Plošné úspory nevoňajú ani ministrovi pôdohospodárstva Zsoltovi Simonovi. „Krátenie bežných výdavkov o päť percent by bolo priechodné, keby už v predchádzajúcich rokoch nedošlo k ich výraznému kráteniu,“ uvádza v pripomienke k návrhu východísk budúcoročného rozpočtu. S návrhom ministra financií nie je spokojný ani minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Ten dokonca požaduje viac peňazí na platy pre pracovníkov rezortu.
Firmám sa päť percent máli
Republiková únia zamestnávateľov kritizuje, že prevádzkové výdavky sú dnes o vyše dvadsať percent vyššie ako pred tromi rokmi. A to aj napriek doterajším Miklošovým škrtom. „Ak treba, tak sa dá šetriť v desiatkach percent. Ak to ministerstvá nevedia, tak nech sa spýtajú firiem, ktoré toto robili vlani a predvlani,“ hovorí viceprezident únie Jozef Špirko.
Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu takéto plošné bombardovanie výdavkov „nerozlišuje efektívne organizácie od neefektívnych“. Štát by mal preto v budúcnosti rušiť nepotrebné činnosti. „Škrtanie by malo začať prepisovaním zákonov, ktoré odbremenia rozpočtové organizácie od nepodstatných úloh,“ podotkol.
Plošné škrty vyčíta Miklošovi aj opozícia. Začala s nimi však už predošlá vláda. „Plošné riešenie je však rezignácia na systémovú zmenu,“ povedal podpredseda Smeru-SD a bývalý štátny tajomník rezortu financií Peter Kažimír.
Ak by sa rezorty vzbúrili a výdavky v budúcom roku neupravili, zvýšilo by to deficit iba mierne, uzavrel Ďurana.